Divadlo Havran pri ZUŠ v Rimavskej Sobote praskalo vo švíkoch. Na premiéru rozprávkovej hry Medovníková chalúpka, voľne spracovanej podľa bratov Grimmovcov, sa vo štvrtok 29. januára o 18.00 hod. zmestilo – neuveriteľne – približne 70 divákov. Sedelo sa všade, kde sa dalo. A hoci inscenácia mala svoje slabšie miesta, jedno jej nemožno uprieť: deti sa bavili. A to je pri rozprávke to najpodstatnejšie.
Premiéru pripravilo MsKS Rimavská Sobota v spolupráci s divadelným ochotníckym súborom BADIDO. Text napísal pre súbor Ľubo Šárik, ktorý sa v „Slove o hre“ v bulletine zamýšľa nad tým, ako sa rozprávky menili ústnym podaním a ako v sebe nesú viacero významových rovín – od detského dobrodružstva až po temnejšie existenčné otázky.
Článok pokračuje pod reklamou
Na javisku sa predstavili Naďa Garayová, Lyda Balcarová, Roman Čarnoký, Hela Chrenková, Miro Kopec a Alena Kmeťová. O scénu, kostýmy aj bábky sa postaral Marian Lacko, pričom dominantná bábka strigy bola animovaná viacerými interpretmi.
Herecké výkony chvíľami kolísali, texty občas vypadli, tréma sa prihlásila o slovo – no premiérová energia fungovala. Ako s humorom poznamenal Miro Kopec: „Bol to dobrý guláš rozprávok, obecenstva a aj na javisku. Myslím, že premiéra dopadla nad naše očakávania.“
Podobne to vnímali aj ďalší účinkujúci. Naďa Garayová vyzdvihla najmä detskú odozvu: „Fantasticky sa hralo, deti krásne reagovali. O to nám išlo – aby sa deti bavili a dospelí si pripomenuli svoje detstvo.“
Pre Alenu Kmeťovú mala premiéra špeciálny význam – bola jej úplne prvá: „Nikdy som nehrala, mala som prvú vetu v živote. Zo šepkárky sa stala herečka,“ povedala skromne s úsmevom.
A práve detský divák bol v Havrane najúprimnejším kritikom. Smial sa, reagoval, komentoval dianie na javisku – presne tak, ako to má pri rozprávke byť.
Jedna z diváčok zhrnula dojem jednoducho: „Páčilo sa, veľmi.“ A jej syn Jonáško dodal: „Najviac sa mi páčil môj ocko, hral veľmi smiešnu postavu," dodal so smiechom rozšiarený od emócií.
Aj tínedžeri si našli svoje: „Mám 14 a celkom sa mi to páčilo. Hrala tam moja starká a bolo to dobré,“ zaznelo z publika. Aj "starká" Lýdia Balcová bola spokojná: „Viete, v mojom veku ten text občas vypadne, ale hrať budem, kým budem žiť," povedala s iskrou v očiach.
Článok pokračuje pod reklamou
Premiéra sa pôvodne mala uskutočniť už v novembri, no zdravotné dôvody ju posunuli. O to viac si súbor vážil, že sa ju napokon podarilo zrealizovať. „Na také skúšky je radosť chodiť. Máme sedem členov – ale na počte nezáleží, ale na vôli hrať divadlo,“ hovorí Ľubo Šárik.
Projekt vznikol s podporou Fondu na podporu umenia, čo potvrdila aj Regina Špitálová z MsKS: „Sme radi, že sa to na druhýkrát podarilo. Deti reagovali dobre a to je najdôležitejšie.“
Divadlo Havran hostí ochotníkov už druhú sezónu. Podľa Mariana Lacka priestor nie je ideálny, ale má svoje čaro: „Ako sa hovorí, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí – aj do malého Havrana.“ Zároveň pozval na premiéru ich predstavenia, ktoré sa však z kapacitných dôvodov uskutoční v Dome osvety v Rimavskej Sobote. "Budú to Sľuby od J. G. Tajovského, prvá časť Ženského zákona v úprave Dany Turanskej - je to paródia na ochotnícke divadlá. Všetko čo sa v ochotníckom divadle môže stať," prezradil režisér.
Medovníková chalúpka síce nebola dokonalá, no bola živá, úprimná a prijatá s radosťou. A v ochotníckom divadle – najmä tom detskom – je to niekedy viac než dosť.
NENECHAJTE SI UJSŤ
