Správa o ukončení výroby cukru v spoločnosti Považský cukor nie je len informáciou z ekonomickej rubriky. Je to varovný signál, ktorý sa dotýka potravinovej bezpečnosti krajiny, vidieka aj peňaženiek spotrebiteľov. Slovensko totiž týmto krokom prichádza o sebestačnosť v základnej potravine, ktorú ešte donedávna dokázalo vyrobiť z vlastných zdrojov.
Zánik domácej výroby cukru znamená, že Slovensko sa stane plne odkázaným na dovoz. To sa okamžite prejaví v zahranično-obchodnej bilancii – negatívne saldo sa zvýši, peniaze budú odtekať do zahraničia a krajina stratí kontrolu nad cenotvorbou strategickej komodity. V čase, keď sa čoraz viac hovorí o potravinovej sebestačnosti, klimatických výkyvoch a nestabilite globálnych trhov, ide o krok opačným smerom.
Článok pokračuje pod reklamou
Dopad však nepocíti len štátna štatistika. Ukončenie výroby cukru zasiahne pestovateľov cukrovej repy, spracovateľský reťazec, regióny, kde bola výroba zdrojom pracovných miest, aj spotrebiteľov. Závislosť od dovozu totiž znamená vyššiu zraniteľnosť – ak sa dovoz skomplikuje alebo zdražie, domáci trh nemá vlastnú alternatívu.
Príbeh cukru tak nie je izolovaným prípadom. Zapadá do širšieho obrazu postupného ústupu Slovenska od spracovania vlastných poľnohospodárskych surovín. Strata sebestačnosti v cukre je symbolická – ide o produkt, ktorý bol desaťročia samozrejmou súčasťou domácej výroby. Dnes sa z neho stáva dovozový artikel.
Otázka preto neznie len prečo sa výroba končí, ale aj čo to hovorí o smerovaní krajiny.
Aj v Rimavskej Sobte sme mali známy cukrovar, pamätníci si možno spomínajú na cukrovarskú kampaň kedy počas októbrových dní stáli plné nádkladné autá s curkovou repou v radoch pred bránami cukrovaru. Rimavskosobotský cukrovar bol zatvorený v roku 2006. Prečítajte si článok o tom, ako bol náš cukrovar v Rimavskej Sobote vybudovaný.
Zdroj titulnej foto: Fotografia je ilustračná a znázorňuje výstavbu areálu. Zdroj: A Hét zo dňa 22. 11. 1964
NENECHAJTE SI UJSŤ
