Menu
Keď si 8. mája pripomíname koniec druhej svetovej vojny v Európe, často hovoríme o miliónoch obetí, veľkých armádach a dejinách písaných na mapách sveta. No vojna mala aj svoje konkrétne tváre. Klenovčan Karol Pajer sa v okupovanom Francúzsku výrazne podieľal na záchrane 525 detí, tiež najmä židovských.
Mal len 24 rokov, keď padol vo Francúzsku v boji proti jednotkám SS.
Jeho príbeh je dnes takmer neuveriteľný, hodný filmu. A pritom sa začal celkom obyčajne — v rodine krajčíra pod kopcami Gemera.
Článok pokračuje pod reklamou
Karol Pajer sa narodil v roku 1919 v Klenovci. Po smrti otca sa rodina presťahovala do Lučenec, kde študoval na gymnáziu. Už ako mladý študent však cítil, že Európa smeruje k tragédii.
Po vzniku Slovenského štátu a nástupe fašizmu sa spolu s priateľmi zapojil do protifašistickej činnosti. Rozširovali letáky, otvorene vystupovali proti režimu a upozorňovali na nebezpečenstvo nacizmu.
Štátna moc ich však odhalila. Pajera vylúčili zo školy, hrozilo mu väzenie a o skupine sa dozvedelo aj gestapo. Mal iba dvadsať rokov, keď sa rozhodol opustiť vlasť.
V januári 1940 ilegálne prekročil hranice do Maďarska a cez Balkán, Turecko, Sýriu či severnú Afriku sa dostal až do Francúzska, kde sa formovalo československé zahraničné vojsko. Po páde Francúzska však jeho boj neskončil.
Namiesto bezpečia si vybral pomoc tým najzraniteľnejším — deťom utečencov, sirotám a ľuďom, ktorí prišli o domovy. Pri meste Vence neďaleko Nice pomáhal budovať domov pre opustené deti z celej Európy. Učil ich slovenčinu, češtinu, piesne aj tance. Snažil sa im vytvoriť pocit domova v čase, keď svet okolo nich horel.
Cez toto zariadenie prešlo počas vojny viac ako 500 detí.
Keď nacistické vojská obsadili aj juh Francúzska, deti museli ukryť v hornatom vnútrozemí. Pajer sa následne pridal k francúzskym partizánom. Cez deň ešte učil na farmách ukryté deti. V noci chodil bojovať.
Stal sa súčasťou francúzskeho odboja FTPF a bojoval v oblasti Auvergne. Osudným sa mu stal jún 1944 — len niekoľko dní po vylodení spojencov v Normandii.
Článok pokračuje pod reklamou
V legendárnej bitke pri Mont-Mouchet zaútočilo na približne tritisíc partizánov viac ako 11-tisíc nemeckých vojakov podporovaných ťažkou technikou. Ústup partizánov kryla aj Pajerova jednotka.
Podľa dobových svedectiev bojoval s mimoriadnou odvahou a paľbou automatických zbraní zabezpečil únik svojich spolubojovníkov z obkľúčenia. Na svojom postavení však padol.
Mladý muž z Klenovca položil život ďaleko od domova za ideály slobody a odporu proti fašizmu.
Po vojne získal Karol Pajer viaceré vysoké vyznamenania in memoriam. Ocenila ho Francúzsko aj bývalé Československo. No najdôležitejšie je možno to, že nezabudol ani jeho rodný Klenovec. Má tam pamätnú tabuľu a miestna materská škola nesie jeho meno.
Príbeh Karola Pajera dnes pripomína, že koniec vojny neprišiel sám od seba. Priniesli ho tisíce ľudí, ktorí sa dokázali postaviť zlu — často za cenu vlastného života.
A jeden z nich pochádzal práve z nášho regiónu.
Zdroj: vhu.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
