Menu
Kino Orbis v Rimavskej Sobote zaplnili diváci, ktorí si prišli pozrieť predremiéru filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského. Pre Rimavskú Sobotu malo premietanie osobitný význam – časť filmu sa nakrúcala priamo v meste a okolí, pred kamerou sa objavili aj desiatky miestnych obyvateľov.
Po skončení projekcie bolo medzi divákmi počuť rôzne reakcie. Kým mnohí ocenili silnú tému aj vizuálne spracovanie filmu, viacerí z tých, ktorí si vo filme zahrali, odchádzali s miernym sklamaním. Vo finálnej verzii sa totiž buď vôbec nenašli, alebo sa na plátne objavili len na krátky okamih.
Článok pokračuje pod reklamou
Napriek tomu viaceré neherečky, ktoré vo filme účinkovali, priznali, že účasť na nakrúcaní pre ne bola cennou skúsenosťou. Okrem zárobku mali možnosť cestovať na rôzne filmové lokácie, niektoré sa vďaka nakrúcaniu dostali až do Budapešti či do Mariánskych Lázní.
Jednou z účinkujúcich bola aj rimavskosobťanka a absolventka konzervatória Melisa Portelekyová. „Bolo to veľmi dobré, veľa som sa od režiséra naučila. Práca bola veľmi dobrá, stála som pred kamerou po prvýkrát, bol to určite zážitok. Hrala som v divadle, ale pred kamerou je to úplne iné,“ povedala po premiére.
Prezradila aj úsmevnú príhodu z nakrúcania. „Najťažšie bolo, keď mi povedali, že budem rodiť. Nevedela som si predstaviť, ako to bude vyzerať, ale zahrala som a nakoniec tú scénu z filmu vystrihli,“ dodala s úsmevom.
Po premietaní nasledovala diskusia s tvorcami. Za produkciu sa jej zúčastnila producentka Katarína Tomková, ktorá priblížila vznik filmu.
Prezradila, že prvá verzia strihu mala približne dve a pol hodiny a počas príprav prešla viacerými úpravami. Samotné nakrúcanie trvalo približne tri roky a vznikalo počas 60 natáčacích dní, čo je približne dvojnásobok bežnej domácej produkcie celovečerného filmu.
„Väčšina príbehu sa odohráva v lete, preto sme boli odkázaní na konkrétne ročné obdobie a nakrúcanie sa prirodzene predĺžilo,“ vysvetlila.
Významnú časť filmu tvorili lokácie z Rimavskej Soboty a okolia. Natáčalo sa na Dúžavskej ceste, v bývalej budove Okresného úradu, v opustených kúpeľoch v Levároch, ale aj v Mariánskych Lázňach, Budapešti či v pražských Bohuniciach.
Podľa Kataríny Tomkovej bolo pri výbere miest rozhodujúce zachovať autentickú atmosféru 80. rokov.„Boli by sme veľmi radi, keby sme sa nemuseli presúvať, ale často sa stalo, že budovy boli síce krásne, no mali plastové okná alebo moderné podlahy. Chceli sme, aby priestory pôsobili zanedbane, tak ako v osemdesiatych rokoch.“
Práve opustené kúpele pri Levároch objavila náhodou počas leta v období pandémie. „Prišla som v covidové leto do Rimavskej Soboty a mama ma zobrala do tých kúpeľov. Miesto ma okamžite očarilo a hneď som poslala fotografie režisérovi,“ spomenula.
Diskusia sa dotkla aj citlivej témy filmu, ktorá sa venuje násilným sterilizáciám rómskych žien. Režisér, Ivan Ostrochovský, že nejde len o československý problém. Podobné praktiky sa diali aj v ďalších krajinách sveta.
„Keď som tému skúmal, bol som aj v indiánskej rezervácii v Novom Mexiku. To, čo sa dialo počas komunizmu u nás, sa odohrávalo aj v Austrálii či inde vo svete. Mnohé ženy o tom dlhé roky nerozprávali. Vytesnenie bolo pre ne spôsobom, ako sa s traumou vyrovnať,“ zaznelo počas diskusie.
Tvorcovia pripomenuli, že na problém upozornila už Charta 77. Hoci česká vláda ženy, ktoré podstúpili sterilizáciu odškodnila, slovenská vláda sa v roku 2021 za nezákonné sterilizácie formálne ospravedlnila, otázka odškodnenia podľa nich stále nie je úplne uzavretá. Zároveň zdôraznili, že hoci film rozpráva príbeh z 80. rokov, podobné prípady sa objavovali aj počas 90. rokov.
Podľa tvorcov nie je Prameň iba historickou drámou. „Nie je to komplikovaný príbeh. Je to príbeh o tom, ako sa človek dokáže na základe vlastnej skúsenosti zmeniť. Dochádza k vnútornej premene a jedinou cestou, ako meniť spoločnosť, je robiť ju citlivejšou. Inak to nemôže fungovať,“ zaznelo v závere diskusie.
Prečítajte si tiež: Vo filme Prameň uvidíte aj Rimavskosoboťanov. Prídu tvorcovia
Zdroj titulnej fotky: Rimava.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
