Nedeľa bez zhonu. Pamätáte si, keď mala nedeľa svoju vlastnú vôňu, zvuky aj tempo? Keď sa nikam zvlášť neponáhľalo, z kuchyne voňala polievka a najväčšou starosťou bolo, či sa po obede pôjde na návštevu, alebo na prechádzku? Možno sa svet až tak veľmi nezmenil. Možno sme sa len my naučili stále niekam ponáhľať.
Nedeľa bývala trochu iná ako ostatné dni. Ráno sa začínalo pomalšie, v kuchyni už od skorých hodín niečo rozvoniavalo a rodina sa aspoň na chvíľu stretla pri jednom stole. Na obed bola polievka, často rezne alebo pečené mäso, a ak zostal čas, aj domáci koláč. Nie preto, že by to niekto prikazoval, ale preto, že to tak jednoducho chodilo.
Článok pokračuje pod reklamou
Po obede sa chodilo k starým rodičom, na prechádzku alebo len tak posedieť pred dom. Niekde sa hrali karty, inde sa pozerala televízia. Deti sa nudili, dospelí rozprávali a nikomu veľmi neprekážalo, že sa práve nič mimoriadne nedeje.
Samozrejme, ani kedysi neboli všetky nedele idylické. Niekto musel variť, umývať riad, postarať sa o zvieratá či pripraviť veci do školy. A nie každý mal možnosť odpočívať. Napriek tomu si mnohí z detstva pamätáme práve tie obyčajné chvíle, keď sme boli spolu.
Kedy sme sa naučili ponáhľať aj v nedeľu?
Dnes máme často pocit, že aj voľný deň treba naplno využiť. Upratať, nakúpiť, vyprať, vybaviť, čo sa cez týždeň nestihlo. A keď si konečne sadneme, v hlave nám už beží zoznam povinností na pondelok.
Možno sme si len odvykli od chvíľ, keď nemusíme robiť vôbec nič. Od ticha, ktoré netreba zapĺňať, od rozhovorov bez pozerania na hodinky či od obyčajnej kávy, ktorá nemusí byť vypitá postojačky.
Nedeľa bez zhonu pritom nemusí znamenať celý deň na gauči. Pre niekoho je oddychom prechádzka v prírode, pre iného práca v záhrade, pečenie koláča alebo návšteva blízkych. A niekto potrebuje jednoducho zavrieť dvere a byť chvíľu sám.
Možno by sme si dnes mohli dopriať práve takú nedeľu. Bez výčitiek, že sme niečo nestihli. Zavolať niekomu, koho sme už dlho nepočuli. Ísť sa prejsť, hoci len na polhodinu. Alebo si sadnúť s kávou a pozerať sa, ako za oknom pomaly padá jesenné lístie.
Pretože o pár rokov si možno nebudeme pamätať, koľko povinností sme počas jednej októbrovej nedele zvládli. Ale môžeme si pamätať, s kým sme ju strávili.
A čo vy? Na aké nedele si spomínate z detstva? Čo sa u vás doma varilo, kam ste chodievali a čo vám z tých čias najviac chýba?
Zdroj titulnej foto: AI
Mohlo by vás zaujímať: Vôňa, ktorá nás vracia do detstva. Je čas na tradičný jablčník
Prečítajte si tiež: Slivkový koláč s posýpkou. Takto chutil u starej mamy
