Sociálne siete nám mali pomáhať spájať sa s ľuďmi. Dnes však podľa spisovateľa Sama Marca ovplyvňujú nielen to, čomu venujeme pozornosť, ale aj naše vzťahy, politické názory a schopnosť rozprávať sa s tými, ktorí vidia svet inak. O tom, prečo napísal knihu s provokatívnym názvom Sociálne siete musia byť zničené, diskutoval v Rimavskej Sobote s moderátorom Lacom Oravcom aj publikom.
Koľkokrát denne siahneme po telefóne bez toho, aby sme vedeli prečo? Koľko času strávime sledovaním videí, na ktoré si o pár minút ani nespomenieme? A prečo sa z ľudí, s ktorými sme sa kedysi dokázali pokojne rozprávať, stávajú protivníci, s ktorými sa už nevieme zhodnúť takmer na ničom?
Článok pokračuje pod reklamou
Aj tieto otázky otvorila diskusia so spisovateľom a komentátorom Samom Marcom v Citadele v Rimavskej Sobote. Podujatím sprevádzal Laco Oravec a napriek vážnej téme nechýbal humor ani osobné skúsenosti. Marec do regiónu zavítal v rámci série stretnutí, ktorá zahŕňala aj Veľký Krtíš a Lučenec.
Hneď v úvode vysvetlil, že názov jeho knihy netreba chápať doslovne. Nevolá po úplnom zrušení Facebooku, Instagramu či ďalších platforiem. Problém vidí v tom, ako dnes fungujú a na čom zarábajú.
„Ak by mal byť ten názov úplne presný, tak ten názov by bol, že sociálne siete musia byť zničené v takej podobe, v akej existujú dnes,“ povedal.
Sociálne siete nebojujú o pravdu, ale o náš čas
Podľa Marca je zásadným problémom obchodný model sociálnych sietí. Čím dlhšie na nich človek zostane, tým viac obsahu a reklamy mu môžu zobraziť. Platformy preto nemajú nevyhnutne záujem na tom, aby sme sa dozvedeli niečo užitočné, upokojili sa alebo si vytvorili vyvážený názor. Ich cieľom je udržať našu pozornosť.
A práve tu podľa neho vzniká priestor pre obsah, ktorý vyvoláva hnev, strach či rozhorčenie. Takéto príspevky nás často prinútia zastaviť sa, reagovať a pokračovať v sledovaní.
Dôsledky pritom nekončia pri premrhanom čase. Marec ich vníma na viacerých úrovniach – od zhoršenej schopnosti sústrediť sa cez narušené medziľudské vzťahy až po rozdelenie spoločnosti a zmeny v politickej komunikácii.
Upozornil aj na to, že si postupne odvykáme od obyčajného ticha a chvíľ, keď sa nič nedeje. Kedysi bolo prirodzené čakať, pozorovať okolie alebo premýšľať. Dnes tieto okamihy často automaticky vypĺňame telefónom.
„My veľmi strácame schopnosť rozmýšľať viac ako tri minúty, dajme tomu, a už vôbec rozmýšľať hlboko,“ poznamenal.
Keď sa z blízkeho človeka stane niekto cudzí
Jednou z najsilnejších tém večera bol vplyv sociálnych sietí na rodinné a priateľské vzťahy. Marec vo svojej knihe pracuje aj s príbehom fiktívneho pána Jána, staršieho muža z menšieho mesta, ktorý sa počas pandémie postupne dostáva do sveta konšpirácií a radikálnych názorov.
Nejde pritom o postavu, ktorú by autor chcel zosmiešniť. Naopak, prostredníctvom nej ukazuje, ako ľahko môže človek podľahnúť obsahu, ktorý mu neustále potvrdzuje jeho obavy a presvedčenia. Podľa Marca mu po vydaní knihy písali čitatelia, ktorí v tomto príbehu spoznávali vlastných otcov či ďalších príbuzných.
Článok pokračuje pod reklamou
V diskusii zaznelo, že podobné mechanizmy sa netýkajú iba jednej generácie alebo jedného politického tábora. Každý z nás má sklon vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú to, čomu už verí. Marec preto varoval pred jednoduchým rozdelením ľudí na rozumných a zmanipulovaných. Keď niekoho vopred označíme za hlupáka, pravdepodobne ho tým nepresvedčíme. Skôr prehĺbime odstup, ktorý medzi nami vznikol.
V odpovediach na otázky z publika zdôraznil, že pri rozhovoroch s blízkymi nestačí iba predkladať fakty. Do konfliktov vstupujú aj emócie, osobná identita a pocit príslušnosti k určitej skupine. Niekedy je preto dôležitejšie zachovať vzťah než vyhrať ďalšiu hádku.
Rozdelenie spoločnosti sa podľa Marca výrazne prejavuje aj v politike. Sociálne siete odmeňujú krátke, emotívne a konfliktné vyjadrenia, ktoré sa ľahko šíria. Politici tak môžu získavať pozornosť skôr ostrým útokom na súpera než vysvetľovaním zložitých problémov.
Diskusia o školstve, zdravotníctve či fungovaní štátu sa pritom nedá vždy zmysluplne vtesnať do niekoľkosekundového videa. Práve takýto obsah však podľa Marca v online priestore často prehráva súboj o pozornosť.
Otvoril aj otázku moci technologických spoločností. Rozhodnutia o tom, čo ľudia uvidia, čo sa bude šíriť a aký obsah zostane skrytý, prijímajú firmy, ktorých predstavitelia nemajú demokratický mandát. Ich vplyv však podľa neho siaha ďaleko za hranice podnikania.
Samo Marec priznal, koľko času trávil na telefóne
Hoci Marec sociálne siete kritizuje, sám priznáva, že sa ich vplyvu nedokáže úplne vyhnúť. Aj preto sa rozhodol sledovať vlastné návyky a postupne meniť spôsob, akým používa telefón.
Začiatkom roka podľa svojich slov trávil na mobile v priemere približne tri hodiny a päťdesiat minút denne. Postupne sa mu podarilo tento čas znížiť na približne hodinu a päťdesiatpäť minút.
Pomohlo mu pravidelné sledovanie týždenných štatistík, vypnutie väčšiny upozornení aj jednoduché pravidlo – nenechávať telefón neustále poruke. Keď je doma, niekedy ho odloží do inej miestnosti. Facebook využíva najmä na zverejňovanie vlastného obsahu, na Instagrame nesleduje žiadny účet.
Neznamená to však, že by podobný režim predpisoval každému. Podstatné je podľa neho uvedomiť si, kedy používame sociálne siete zámerne a kedy už iba automaticky pokračujeme v sledovaní ďalšieho obsahu.
Článok pokračuje pod reklamou
Nestačí odložiť telefón. Potrebné sú aj pravidlá
Z diskusie vyplynulo, že zodpovednosť za fungovanie sociálnych sietí nemožno preniesť iba na jednotlivcov. Ak sú platformy navrhnuté tak, aby nás pri obrazovkách udržali čo najdlhšie, samotná disciplína používateľov problém nevyrieši.
Marec preto hovoril o potrebe väčšej transparentnosti algoritmov, jasnejších pravidiel pre platformy a obmedzovania mechanizmov, ktoré podporujú nekonečné sledovanie obsahu. Za dôležité považuje aj ochranu detí, hoci pripúšťa, že jednoduché riešenie neexistuje.
„Ja som prišiel na krajšie slovo, ktoré tiež znamená reguláciu, a to je pravidlá,“ vysvetlil svoj pohľad. Pripomenul, že pravidlá považujeme za samozrejmosť v mnohých oblastiach života, no pri sociálnych sieťach sa diskusia o nich často stretáva s odporom.
Počas večera sa otvorila aj téma umelej inteligencie, ktorá môže problém online manipulácie ešte skomplikovať. Marec upozornil najmä na riziko automaticky vytváraného obsahu a ďalšieho sústreďovania technologickej moci. Zároveň priznal, že ide o oblasť, ktorá sa vyvíja mimoriadne rýchlo.
Možno najdôležitejšia myšlienka večera sa pritom netýkala algoritmov, ale ľudí. Tých, s ktorými sa pre odlišné názory prestávame rozprávať, aj tých, ktorých si postupne zamieňame za obraz vytvorený sociálnymi sieťami.
Prečítajte si tiež: MYSTIC Soul a cappella z Rimavskej Soboty má zlato
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Streľba na chate sa skončila smrťou. Polícia rieši vraždu
- Samo Marec v Rimavskej Sobote: Sociálne siete nás menia
- Tesco mení majiteľa. Čo čaká predajne v Rimavskej Sobote?
- Drogový zásah v Rimavskej Sobote: Dvaja muži v rukách polície
- Dušičky v Rimavskej Sobote a Revúcej: Veľký prehľad
- Divadlo z Pasáže búra predsudky. Príde do Rimavskej Soboty
