Zo školy na nočnú službu, ráno opäť do školy a potom ešte na tréning. Aj tak vyzerali dni, počas ktorých sa Tamara Stieranková pripravovala na svoj najväčší športový úspech. Dvadsaťdvaročná rodáčka z Kokavy nad Rimavicou študuje psychológiu, pracuje ako zdravotná sestra a z Indie si priniesla titul majsterky sveta v pretláčaní rukou. V rozhovore hovorí o náročnej príprave, rešpekte súperiek aj o chvíľach, keď sa vyčerpaná pýtala, či to všetko stojí za to.
Skúšobná doba — zostáva 5 dní.
Prehrajte si audio verziu článku
Tamara Stieranková: Kokava je mojím domovom
Pochádzaš z Kokavy nad Rimavicou. Ako dnes vyzerá tvoj život a čomu sa venuješ mimo športu?
Mám 22 rokov a momentálne žijem tak trochu medzi Kokavou nad Rimavicou a Bratislavou. Kokava je mojím domovom, no v Bratislave študujem na vysokej škole psychológiu a zároveň pracujem ako zdravotná sestra v nemocnici. Obe tieto oblasti ma veľmi napĺňajú, pretože ma vždy zaujímala práca s ľuďmi a ich fyzické aj psychické zdravie.
V minulosti som vyskúšala rôzne športy, dokonca som hrala na klavíri, avšak nakoniec som úspech dosiahla pri pretláčaní rukou. No skĺbiť moj program nie je jednoduché. Vysokoškolské štúdium, práca v zdravotníctvo a vrcholový šport si vyžaduje veľa disciplíny a organizácie. Voľného času mi veľa nezostáva. V minulosti som sa venovala aj hre na klavíri, takže šport nebol vždy jedinou súčasťou môjho života.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako si sa dostala práve k pretláčaniu rukou?
Vďaka môjmu trénerovi Jánovi Vojenčákovi. V Kokave nad Rimavicou v tom čase organizovali nábor a hľadali nových členov do klubu. Rozhodla som sa to vyskúšať a prihlásila som sa. Vtedy by mi ani nenapadlo, kam až ma tento šport raz zavedie.
Postupne ma začal čoraz viac baviť, najmä keď som zisťovala, že pretláčanie nie je iba o hrubej sile, ale aj o technike, rýchlosti a taktike. S pribúdajúcimi tréningami prichádzali nové skúsenosti a chuť zlepšovať sa. Som veľmi vďačná trénerovi, ktorý ma k tomuto športu priviedol a sprevádza ma na mojej športovej ceste. Je zaujímavé, ako môže jedno rozhodnutie, ktoré človek spočiatku ani nepovažuje za niečo výnimočné, ovplyvniť jeho budúcnosť.
Ľudia si pretláčanie často predstavujú ako jednoduché meranie sily. Čo v skutočnosti rozhoduje o víťazstve?
Veľa ľudí si myslí, že automaticky vyhráva ten, kto má väčšiu silu. Veľmi dôležitá je však technika, rýchlosť, správne postavenie tela, práca so zápästím, ale aj psychická pripravenosť. Niekedy môže rozhodnúť zlomok sekundy alebo jeden nesprávny pohyb.
Pred zápasom si všímam postavenie súperky, jej úchop a spôsob, akým sa pripravuje na štart. Dôležité je nenechať sa súperkou psychicky ovplyvniť a veriť vlastnej príprave. Keďže študujem psychológiu, aj táto stránka športu ma veľmi zaujíma. Myslím si, že hlava dokáže výrazne ovplyvniť výkon a na vrcholovej úrovni často rozhodujú práve maličkosti.
Ako vyzerá tvoja príprava, keď musíš tréningy prispôsobovať škole aj službám v nemocnici?
Keď som doma v Kokave, trénujem so svojím trénerom Jánom Vojenčákom. Keď som v Bratislave, snažím sa trénovať všade, kde sa dá. Väčšinou cvičím individuálne, prípadne chodievam do Senca do klubu Lucie Debnárovej. Nie vždy mám ideálne podmienky alebo pravidelný režim, ale snažím sa využiť každú možnosť na tréning.
Pred týmito majstrovstvami sveta som k príprave pristúpila trochu inak. Viac som sa zamerala na svoje slabé stránky a na veci, ktoré som potrebovala zlepšiť. Zároveň som si dôkladne analyzovala súperky, sledovala ich techniku a štýl zápasenia.
Veľkou motiváciou boli aj majstrovstvá Európy, na ktorých sa mi v juniorskej kategórii nedarilo podľa mojich predstáv. Bol to pre mňa určitý budíček. Uvedomila som si, že ak sa chcem posunúť ďalej, musím niektoré veci zmeniť. Namiesto toho, aby ma neúspech odradil, snažila som sa z neho poučiť. Myslím si, že práve táto zmena v prístupe zohrala pri zisku svetového titulu veľkú úlohu.
Čo bolo na ceste k zlatu najťažšie, hoci to ľudia pri pohľade na medailu nevidia?
Ľudia často vidia iba konečný výsledok – medailu, fotografiu na stupni víťazov a úsmev. Za tým všetkým sa však skrýva množstvo hodín tréningu, únava, odriekanie a chvíle, keď človek musí prekonať sám seba.
Pre mňa bolo najnáročnejšie skĺbiť šport so štúdiom a prácou v nemocnici. Boli dni, keď som išla zo školy rovno na nočnú službu, z nočnej opäť do školy a následne ešte na tréning. Niekedy som fungovala s minimom oddychu a musela som si veľmi dobre rozmyslieť, ako využijem každú voľnú hodinu. Nebolo to jednoduché, najmä keď sa nahromadili školské povinnosti, pracovné služby a do toho bolo potrebné pravidelne trénovať.
Prišli aj chvíle, keď si zvažovala, či pokračovať?
Aj ja som mala chvíle, keď som bola vyčerpaná a pýtala som sa samej seba, či to všetko stojí za to. No vždy som si pripomenula, prečo som začala a čo chcem dosiahnuť. Myslím si, že práve takéto obdobia človeka najviac formujú. Naučia ho disciplíne, trpezlivosti a tomu, že výsledky neprichádzajú zo dňa na deň.
Keď som potom stála na najvyššom stupni víťazov, všetky tie náročné dni zrazu dostali úplne iný význam. Vtedy som vedela, že to stálo za to.
V Indii zdolala sedem súperiek
Odchádzala si na majstrovstvá sveta s ambíciou získať zlato?
Odchádzala som s cieľom podať čo najlepší výkon a ukázať, čo som počas prípravy natrénovala. Samozrejme, každý športovec túži po čo najlepšom umiestnení a ani ja nie som výnimkou. Niekde v kútiku duše som dúfala vo veľký úspech, ale uvedomovala som si, že na svetovom šampionáte sa stretávajú kvalitné a dobre pripravené súperky.
Nechcela som si vytvárať zbytočný tlak, preto som sa snažila sústrediť na každý zápas zvlášť. Zisk zlatej medaily bol pre mňa splneným snom a potvrdením, že tvrdá práca a vytrvalosť sa vyplácajú.
Ako vyzerala tvoja cesta k titulu? Bolo finále drámou do poslednej chvíle?
Súťažila som v kategórii youth do 50 kilogramov, iba na pravú ruku. Na ceste za titulom som musela zdolať sedem súperiek. Podarilo sa mi podať veľmi dobrý výkon a vo svojej kategórii som dominovala prakticky od začiatku až do konca.
Do každého zápasu som nastupovala maximálne sústredená, s rešpektom voči súperke, ale zároveň s vierou vo vlastné schopnosti. Aj keď výsledky mohli pôsobiť jednoznačne, ani jednu súperku som nepodceňovala, pretože na takejto úrovni môže rozhodnúť aj malá chyba.
Finále sa mi podarilo zvládnuť presvedčivo, čo bolo pre mňa o to krajšie. Mala som pocit, že všetko, na čom som počas prípravy pracovala, do seba v ten deň jednoducho zapadlo. Bol to jeden z tých dní, keď človek cíti, že je naozaj dobre pripravený.
Článok pokračuje pod reklamou
Čo ti prebehlo hlavou v okamihu, keď si vyhrala rozhodujúci súboj? Už si si uvedomila, že si majsterkou sveta?
Úprimne, myslím si, že mi to ešte stále úplne nedochádza. Je to neskutočný pocit, ktorý sa veľmi ťažko opisuje slovami. V momente, keď som vyhrala rozhodujúci súboj, sa vo mne zmiešalo obrovské množstvo emócií – radosť, šťastie, úľava, ale aj určitá hrdosť na to, že všetka tá drina a odriekanie mali zmysel.
V tej chvíli mi hlavou prebehlo, koľko úsilia, času a energie som do prípravy vložila. Byť majsterkou sveta je niečo, o čom môže športovec snívať, ale keď sa to naozaj stane, je to úplne iný pocit. Som nesmierne vďačná, že sa mi podarilo dosiahnuť takýto úspech a reprezentovať Slovensko.
Aké bolo súťažiť v Indii? Čo ťa tam prekvapilo?
Bola to veľká skúsenosť nielen po športovej, ale aj po osobnej stránke. Je to úplne iné prostredie, než na aké sme zvyknutí doma. Iná kultúra, podnebie, strava aj celkový spôsob života. Pri takomto cestovaní sa človek musí vedieť prispôsobiť, pretože všetky tieto faktory môžu ovplyvniť aj športový výkon. Snažila som sa sústrediť predovšetkým na súťaž a nenechať sa ničím zbytočne rozptyľovať.
Atmosféra svetového šampionátu bola výnimočná. Stretnúť športovcov z rôznych krajín, ktorí majú rovnakú vášeň pre tento šport, je vždy zážitok. India mi určite zostane v pamäti, a to nielen preto, že som tam získala titul majsterky sveta.
Aké reakcie prišli po víťazstve? Potešilo ťa niečo obzvlášť?
Veľmi ma potešilo množstvo gratulácií a milých správ od rodiny, priateľov, známych, ale aj od ľudí z Kokavy. Je krásne, keď človek dosiahne niečo, na čom dlho pracoval, ale ešte krajšie je, keď má okolo seba ľudí, ktorí sa z jeho úspechu úprimne tešia.
Príjemným prekvapením bolo aj to, že po súťaži za mnou prišli samotné súperky a povedali mi, že som veľmi silná. Takéto uznanie od dievčat, ktoré sa venujú rovnakému športu a samy vedia, koľko úsilia si vyžaduje, si nesmierne vážim. Veľmi si cením vzájomný rešpekt medzi športovcami. Hoci sme za stolom súperky, mimo neho nás spája rovnaká vášeň pre tento šport.
Čo by pretláčaniu rukou na Slovensku pomohlo?
Nepatrí medzi športy, ktoré sú na Slovensku veľmi populárne alebo výrazne finančne podporované. Účasť na zahraničných súťažiach pritom prináša nemalé náklady na cestovanie, ubytovanie a ďalšie výdavky. Aj preto je akákoľvek forma podpory pre športovca veľmi dôležitá. Myslím si, že tento šport by si zaslúžil väčšiu pozornosť, pretože aj v ňom máme športovcov, ktorí dokážu úspešne reprezentovať Slovensko na svetovej úrovni.
Svetový titul už máš. Čo chceš dosiahnuť ďalej?
Určite ho nevnímam ako koniec svojej športovej cesty. Práve naopak, je pre mňa ešte väčšou motiváciou pokračovať a pracovať na sebe. Mojím najbližším športovým cieľom je obhájiť titul majsterky sveta aj v budúcom roku. Uvedomujem si, že obhájiť prvenstvo môže byť niekedy ešte náročnejšie ako ho získať. Beriem to ako ďalšiu výzvu.
Mám však aj jeden veľký osobný a profesijný sen – chcela by som sa stať športovou psychologičkou. Keďže sama aktívne športujem, uvedomujem si, akú dôležitú úlohu zohráva psychika pri športovom výkone. Človek môže byť fyzicky výborne pripravený, ale ak nezvládne tlak, stres alebo vlastné pochybnosti, nemusí dokázať podať svoj najlepší výkon.
V budúcnosti by som chcela prepájať skúsenosti zo športu so štúdiom psychológie a pomáhať ďalším športovcom zvládať náročné situácie, budovať sebavedomie a naplno využívať svoj potenciál. Šport ma naučil veľmi veľa vecí, ktoré sa nedajú naučiť iba z kníh. A práve tieto skúsenosti by som raz chcela odovzdávať ďalej.
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Polícia žiada o pomoc. Boli ste v sobotu v Bystrici?
- Naše prírodné pramene. Kde sa ukrývajú poklady regiónu?
- Streľba v Krakove si vyžiadala šesť obetí
- Divadlo z pasáže: Dospelí, ktorých zatvárame do detstva
- GEN JAM: Začínali ako 12-roční, predali už 2 000 džemov
- Z nočnej na tréning. Tamara Stieranková má svetové zlato
