Bojkot samoobslužných pokladní: Trestáme reťazce alebo predavačky?

Skúšobná doba — zostáva 8 dní.

Prehrajte si audio verziu článku

0:00 7:04
Slovenčina Stiahnuť
samoobslužné pokladne

Samoobslužné pokladne rozdeľujú zákazníkov na dva tábory. Jedni oceňujú rýchlosť a pohodlie, druhí odmietajú vykonávať prácu, za ktorú podľa nich obchodné reťazce platia svojich zamestnancov. Niektorí dokonca na protest nechávajú plné nákupné košíky v predajniach a odchádzajú. Otázkou však je, koho tým v skutočnosti trestajú.

„Nie som zamestnanec, aby som si blokoval nákup“

Ešte pred niekoľkými rokmi boli samoobslužné pokladne skôr zaujímavosťou. Dnes sú bežnou súčasťou supermarketov a v mnohých predajniach sa stávajú preferovaným spôsobom platenia.

Článok pokračuje pod reklamou


Nie všetci zákazníci však túto zmenu vítajú.

Na sociálnych sieťach sa pravidelne objavujú komentáre ľudí, ktorí odmietajú skenovať vlastný nákup. Argumentujú tým, že do obchodu prišli nakupovať, nie pracovať. Ak si majú tovar sami nablokovať, podľa niektorých by za to mali dostať aspoň zľavu.

Podobná diskusia sa začiatkom roka rozprúdila aj v Poltári, o čom informoval portál Rimava.sk. Zákazníci sa sťažovali na nedostatok otvorených klasických pokladní, komplikované používanie samoobslužných zariadení či nepríjemné kontroly nákupov.

Tieto výhrady nemožno jednoducho odmietnuť. Najmä starší ľudia alebo zákazníci s veľkým nákupom môžu uprednostňovať klasickú pokladňu s obsluhou. A je úplne pochopiteľné, ak im prekáža, že pri nákupe nemajú na výber.

Lenže odmietnuť samoobslužnú pokladňu je jedna vec. Nechať plný košík uprostred predajne a odísť je už niečo celkom iné.

Protest proti reťazcu, ktorý odnesie predavačka

Predstavme si bežnú situáciu. Zákazník príde do supermarketu, naplní košík potravinami a zamieri k pokladniam. Klasická pokladňa je zatvorená a zamestnankyňa ho nasmeruje k samoobslužnej.

Zákazník odmietne. Vyhlási, že nebude za nikoho pracovať, nechá nákup stáť a odíde.

Možno má pocit, že práve vyslal obchodnému reťazcu jasný odkaz. Že sa postavil proti systému, ktorý podľa neho šetrí na zamestnancoch a prenáša ich povinnosti na zákazníkov.

Lenže kto musí následne opustený nákup roztriediť a vrátiť do regálov?

Pravdepodobne nie vedenie obchodného reťazca. Ani manažéri, ktorí rozhodujú o počte zamestnancov a pokladní.

S najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve predavačka, ktorá už aj tak obsluhuje viacero samoobslužných pokladní, pomáha zákazníkom a rieši technické problémy.

A ak v košíku zostanú chladené alebo mrazené potraviny, situácia môže byť ešte komplikovanejšia.

Zákazník síce odíde s pocitom, že protestoval proti obchodnej politike, no prácu navyše môže zanechať človeku, ktorý o tejto politike vôbec nerozhoduje.

Predavačky nerozhodujú o tom, koľko pokladní bude otvorených

V diskusiách sa často zabúda na jednu zásadnú skutočnosť.

Bežná zamestnankyňa supermarketu nerozhoduje o tom, či obchod nainštaluje samoobslužné pokladne, koľko pracovníkov bude mať na zmene ani koľko klasických pokladní zostane otvorených.

Napriek tomu sa práve ona stáva prvým človekom, na ktorého zákazník obráti svoju nespokojnosť.

A nejde iba o slovenský problém. Výskumy práce pri samoobslužných pokladniach upozorňujú, že zamestnanci musia často dohliadať na viacero zariadení súčasne, riešiť chyby pri skenovaní a čeliť frustrácii zákazníkov.

Zdanlivé zjednodušenie nákupného procesu tak nemusí automaticky znamenať jednoduchšiu prácu pre personál.

Možno by sme si preto mali položiť otázku, či je správne ventilovať nespokojnosť s obchodným reťazcom na zamestnancoch, ktorí majú často najmenej možností niečo zmeniť.

Sú samoobslužné pokladne naozaj také zlé?

Na druhej strane by nebolo spravodlivé vykresľovať samoobslužné pokladne ako nepriateľa zákazníkov.

Pre človeka, ktorý si prišiel kúpiť pečivo, mlieko a niekoľko ďalších drobností, môžu predstavovať najrýchlejší spôsob, ako zaplatiť a odísť.

Mnohí zákazníci ich dokonca cielene vyhľadávajú, pretože nechcú čakať v dlhých radoch.

Obchodníci zároveň argumentujú, že technológia umožňuje efektívnejšie vybavovať zákazníkov a uvoľniť zamestnancov na ďalšie úlohy.

Problém preto nemusí spočívať v samotnej existencii samoobslužných pokladní, ale v tom, či má zákazník stále skutočnú možnosť vybrať si spôsob platenia, ktorý mu vyhovuje.

Ak obchod ponúka samoobslužné pokladne ako alternatívu, ide o užitočnú službu. Ak však zákazník stojí pred zatvorenými klasickými pokladňami a nemá inú reálnu možnosť, jeho nespokojnosť je pochopiteľná.

Chceme chrániť pracovné miesta. Ale koho vlastne chránime?

Jedným z najčastejších argumentov odporcov automatizácie je obava, že samoobslužné pokladne pripravujú ľudí o prácu.

Je to legitímna téma, o ktorej by sa malo diskutovať.

Technológie menia pracovné pozície, nároky na zamestnancov aj spôsob fungovania predajní. Otázka, či z týchto zmien profitujú zákazníci, pracovníci alebo predovšetkým samotné obchodné reťazce, si zaslúži pozornosť.

Zároveň však nie je samozrejmé, že každá nainštalovaná samoobslužná pokladňa znamená jedno zrušené pracovné miesto. Vplyv na zamestnanosť závisí aj od organizácie práce konkrétneho obchodu.

A práve preto by sme mali rozlišovať medzi kritikou obchodného modelu a správaním voči ľuďom, ktorí v ňom pracujú.

Ak chceme bojovať za dôstojné pracovné podmienky predavačiek, pridávať im prácu a znepríjemňovať pracovný deň je zvláštny spôsob, ako to dosiahnuť.

Protestovať sa dá aj bez toho, aby na to doplatili iní

Nikto nemusí samoobslužné pokladne obľubovať. Zákazník má právo uprednostniť obchod, ktorý ponúka klasickú obsluhu, vyjadriť svoju nespokojnosť vedeniu predajne alebo podať podnet priamo obchodnému reťazcu.

Rovnako je úplne v poriadku slušne požiadať o otvorenie klasickej pokladne.

No nechávať plné košíky v predajni, útočiť na personál či zámerne komplikovať prácu zamestnancom nie je prejavom rešpektu k ich povolaniu.

Možno je načase prestať vnímať predavačky ako predstaviteľky obchodných reťazcov a začať ich vnímať ako ľudí, ktorí sa podobne ako zákazníci musia prispôsobovať rozhodnutiam svojich zamestnávateľov.

Pretože ak chceme potrestať veľký obchodný reťazec, mali by sme sa najskôr zamyslieť, či namiesto neho netrestáme človeka s menovkou na pracovnej uniforme.

A čo si myslíte vy? Mali by obchodné reťazce zachovať dostatok klasických pokladní, alebo sú samoobslužné pokladne prirodzeným krokom vpred? A je podľa vás ponechanie plného košíka v predajni oprávneným protestom, alebo zbytočným znepríjemňovaním práce zamestnancom?

Zdroj titulnej foto: Lidl


Mohlo by vás zaujímať: Rimavská Sobota, ako ju nepoznáte. Príďte ju objaviť

Prečítajte si tiež: Elektrické kolobežky pod drobnohľadom. Poznáte pravidlá?


NENECHAJTE SI UJSŤ

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz týždenne. Zadarmo.

Do pozornosti

Malý Oxford v Rimavskej Sobote: Daniel Csúr o svojej vízii

Malý Oxford v Rimavskej Sobote má priniesť nový prístup k vzdelávaniu. Zriaďovateľ Daniel Csúr vysvetľuje

Máte doma talent? Konzervatórium vás čaká na DOD

Doma sa stále spieva, z izby znie hudobný nástroj alebo vaše dieťa nevynechá jedinú príležitosť

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz týždenne. Zadarmo.