Po relatívne dlhom pokojnom období sa 18. mája 2021 sprístupní v galérii fiľakovského Mestského vlastivedného múzea nová výstava. Témou je vojenská technika a bojové vozidlá druhej svetovej vojny, ktoré budú predstavené prostredníctvom makiet fiľakovského modelára Tibora Pétera. Jeho modelárske počiatky siahajú až do jeho detstva, kedy sa podobne ako väčšina jeho rovesníkov, venoval vo voľných chvíľach stavaniu makiet. Pred štyrmi rokmi, už ako dospelý, dostal svoj prvý plastový model, a odvtedy sa ich zostrojovanie stalo jeho koníčkom, ktorý ho napĺňa a teší. Odporúča ho deťom aj dospelým, pretože zlepšuje jemnú motoriku a pomáha odbúravať každodenný stres. Zároveň verí, že táto výstava určitým spôsobom pripomenie význam techniky, odjakživa prítomnej v službách ľudstva.
Spomínané výdobytky technického pokroku neustále vzbudzujú záujem malých aj veľkých, pretože úroveň ich vyspelosti a účinnosti zohrávala kľúčovú úlohu v historických vojenských operáciách. Návštevníci uvidia modely najznámejších typov bojových vozidiel a techniky v mierke 1:32 až 1:72, akými boli Panther, Tiger či Kaťuša, používané takmer pri každom vojenskom zásahu, ale aj niekoľko netradičných exemplárov, ktoré budú poznať možno len máloktorí. Patrí sem napríklad britské jednomiestne stíhacie lietadlo Spitfire. Súčasťou výstavy budú aj napodobeniny tých vozidiel, ktoré sa priamo týkali miestnych vojnových udalostí. Pre záujemcov budú k dispozícii textové panely, ktoré ich bližšie oboznámia s pôvodnými verziami jednotlivých miniatúr, poskytnú zaujímavé a poučné informácie o ich výkonnostných parametroch, niekdajšej funkcii a vojenských operáciách, počas ktorých sa používali.
Exponáty Tibora Pétera budú doplnené o makety ďalšieho miestneho nadšenca, Bélu Feketeho, ktorý sa prostredníctvom 17 vystavených zmenšenín snaží čo najvierohodnejšie priblížiť bojovú techniku predmetného obdobia, a to v mierke 1:35 v prípade tankov, a v mierke 1:48 až 1:72 v prípade lietadiel.
Výstava sa sprístupní bez vernisáže, a záujemcovia si ju môžu pozrieť do 6. augusta. Všetci návštevníci bez ohľadu na vekovú kategóriu, ktorí radi získavajú nové poznatky zábavnou formou, sú srdečne vítaní!
Výstava Herci v školských laviciach je organizovaná v spolupráci s Múzeom školstva a pedagogiky a pochádza zo série putovných popularizačných výstav z cyklu Osobnosti v školských laviciach. Autorská plagátová výstava predstavuje 11 popredných divadelných a filmových hercov od 50. rokov po súčasnosť a ich spomienky na školské roky a začiatky umeleckej kariéry.
Výstava potrvá od 1. júla 2021 do 30.augusta 2021.
V rámci tohtoročných Palóckych dní a Dní mesta Fiľakovo, ktoré sa v meste usporadúvajú už tri desaťročia, sa v galérii Mestského vlastivedného múzea otvorí individuálna výstava akademickej maliarky, grafičky, knižnej ilustrátorky a učiteľky Mgr. art. Jany Bialovej. Predstavuje výber z jej výtvarnej tvorby, ktorý vznikol z príležitosti jej okrúhleho životného jubilea. Prezentované diela priblížia autorkine hlboké vnímanie sveta, zobrazené na pomedzí zvláštnosti snov a reality sveta.
9. septembra 2021 (štvrtok)o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského
múzea uskutoční vernisáž výstavy Syseľ, ktorá predstaví tohto hlodavca, jeho život,
prostredie, ohrozenia, ktorým čelí a opatrenia na jeho pomoc. Výstava potrvá do 30. januára
2022. Výstavu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Výstava je súčasťou
podujatia Dni európskeho kultúrneho podujatia.
Diverzita biotopov je jednou z podmienok diverzity rastlinných a živočíšnych druhov.
Každý typ krajiny má svoj význam. Lesy, mokrade aj lúky majú svojich obyvateľov, ktorí
v inom prostredí neprežijú. A tak majú nezastupiteľné miesto v krajine aj nízkotrávnaté
pasienky a lúky, ktoré sú domovom sysľa. Ešte pred 50 – 60 rokmi považovali ľudia na
Slovensku sysle za všadeprítomných škodcov poľnohospodárskych plodín. Stačilo však
niekoľko desaťročí, intenzívna chemizácia v poľnohospodárstve, zmena obhospodarovania
krajiny a miznutie vypásaných nízkotrávnatých lúk, a tieto malé spoločenské hlodavce sa
u nás ocitli na pokraji vyhynutia.
Výstava Syseľ predstaví spôsob života jedného z najfotogenickejších hlodavcov.
Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov spoznáte stavbu jeho tela, spôsob
života, vzťah s ľuďmi, jeho domov a ostatné druhy živočíchov a rastlín, s ktorými zdieľa jeden
životný priestor. Budete si môcť vyskúšať, aké je to v sysľom tuneli a prostredníctvom hier si
budete môcť overiť, či spoznáte aj jeho susedov.
Súčasťou výstavy sú aj prednášky, počas ktorých Ing. Ervín Hapl z o.z. Živá planina
porozpráva o živote a praktickej ochrane sysľov. Budeme Vás o nich včas informovať. Počas
trvania výstavy budú tiež prebiehať tvorivé dielne, o ktorých Vás budeme informovať.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
V závere tohtoročného jarného obdobia, ktoré sa ešte stále nieslo v duchu protipandemických opatrení, vyhlásilo Hradné múzeum vo Fiľakove v spolupráci so Združením právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád amatérsku fotografickú súťaž s názvom FOTONATURA 2021. Témou súťaže, prebiehajúcej od mája do júna, bola prírodná fotografia z turistických trás v okolí Fiľakova. Podnetom na jej vyhlásenie bol pomerne veľký záujem o turistické možnosti, ktoré boli formou pravidelných článkov podrobne a obšírne popísané v jednotlivých zimných a jarných vydaniach miestnych novín, Fiľakovských zvestí. Ich cieľom bolo zvýšiť všeobecné povedomie o nespočetných prírodných, geologických a kultúrno-historických pozoruhodnostiach tohto malebného kraja, ktorý je súčasťou územia prvého cezhraničného globálneho geoparku UNESCO, a motivovať širokú verejnosť k pobytu v prírode a k ochrane týchto hodnôt.
Propozície súťaže, vrátane všetkých potrebných informácií, boli zverejnené na webovej stránke vyhlasovateľa. Obsahovali okrem iného zoznam odporúčaných náučných chodníkov a turistických trás, z ktorých mali byť podľa možnosti fotografie zhotovené. Prihlásiť sa mohli všetci záujemcovia, ktorí absolvovali túru na jednej alebo viacerých trasách, a urobili zábery v požadovanom rozlíšení od 6 do 18 MPix. Maximálny počet zaslaných fotografií bol 6 kusov. Do súťaže sa prihlásilo osem fotografov s celkovým počtom 41 záberov, z ktorých porota, prihliadajúc na technické prevedenie záberu, kompozíciu a estetickú hodnotu fotografie, vybrala tri najlepšie snímky. Víťazné fotografie, ako aj ďalšie súťažné zábery, budú predmetom výstavy, ktorá bude k nahliadnutiu až do konca hradnej turistickej sezóny, do 15. novembra.
Výstava sa otvorí 23. septembra 2021, o 17:00 hodine, na piatom podlaží Bebekovej veže na Fiľakovskom hrade. V rámci vernisáže sa za prítomnosti účastníkov súťaže odovzdajú ocenenia autorom najlepších záberov. Organizátori srdečne očakávajú všetkých záujemcov!
Daniela Krajčová, Pod stromami
Daniela Krajčová je autorkou, ktorá vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje sociálne otázky a
prostredníctvom optík rozličných komunít poukazuje na ich situáciu a problémy. Vo svojej
aktuálnej roli matky sa v posledných rokoch sústreďuje práve na svet starostlivosti o deti.
Impulzom pre ňu je jej vlastná skúsenosť, rozširuje ju však o podobné zdieľané skúsenosti a
pohľady, ktoré nachádza na internetových fórach a tzv. mamičkovských weboch.
Ich nositeľom sa stali domáce textílie, či už sa jedná o plienky, obliečky či detské oblečenie,
na ktorých v rytmickom slede znázorňuje každodennosť, monotónnosť domácich prác a
ubíjajúci multitasking starostlivosti o domácnosť a deti, aj ich psychologické následky –
únavu, vyčerpanie, frustráciu. Hoci sa nám tieto typy tkanín spájajú hlavne s telesnosťou, ich
psychologický a sociálny aspekt je v Krajčovej uchopení oveľa dôležitejší než telesný. Sú
prostriedkom spoločných chvíľ či miestom spánku, ktorý znamená voľno pre vlastnú aktivitu,
ale zároveň aj predmetom neustálej údržby.
Podobne ako vo svojich starších prácach prepája motív kresby s médiom či podkladom, ktoré
ju významovo rozširujú. Na obliečkach autorka pôvodnú potlač dopĺňa zdvojeným kresebným
plánom, pričom ich navzájom prelína. Kresba na pozadí je sugestívnym „to-do listom,“ ktorý
matky držia v hlavách – detské oblečenie, na ktoré treba myslieť, starať sa o neho, zháňať
nové a zbavovať sa starého. Sú teda skôr znakom povinností a tzv. „mental load,“ ako
fyzickej prítomnosti detí. Aj naratívna časť sa odkláňa od telesnosti. U postáv absentuje
reálne telo, sú vo svojej schematickosti univerzálne a podobne ako pri komikse alebo animácii
je dôraz kladený na dej.
Aj na detských body vstupuje Krajčová na malú plochu látky mikropríbehmi psychickej
náročnosti starostlivosti o dieťa. Vážne témy sa prelínajú s veselými detskými vzormi, ktoré
do príbehu nijako nevstupujú, skôr sa v nich miestami náhodne objavujú. Výsledkom sú
bizarné kompozície , poukazujúce na rozpor medzi silne idealizovanou predstavou o
materstve a realitou.
V osobných mapách na posteľných plachtách zachytáva aj trasy pohybu prechádzok s deťmi
po miestach Rimavskej Soboty, čo časť rutiny mení na kreatívne využívanie verejných plôch.
Všíma si, ako deti využívajú miesta nie priamo určené na hru, medzi iným stromy a mestskú
zeleň, ktoré v lete poskytujú tieň pre aktivity, alebo priamo podnecujú k lezeniu a
objavovaniu. Plachty inštaluje na zem a mení ich tak na participatívne objekty, ktoré sú
prístupné deťom i dospelým. Podobne ako necháva do svojich diel vstupovať vlastné deti,
umožňuje návštevníkom výstavy tieto mapy voľne dotvárať a modifikovať počas celého
priebehu výstavy.
Vracia sa pritom i k závesnému obrazu, ktorý abstraktnými štruktúrami imituje látkové vzory
na obliečkach a ich skladanie. Ich kombináciou a ohýbaním vzniká dojem priestorovej
mriežky či labyrintu, na pozadí ktorých prebieha nekonečný film povinností, ktoré sa ale v
niektorých prípadoch ponášajú i na hru či šport – zostavy so žehličkou či sušiakom na prádlo
vyzerajú na prvý pohľad ľahko, ale skrýva sa za nimi námaha a vyčerpanie. Narúša v nich i
kanonizovaný obraz matky s dieťaťom. Tieto dve postavy sú formované z textílií a v
prenesenom význame vyrastajú aj zo samotných činností. Tie tak majú moc formovať rolu
matky i jej osobný sebaobraz.
Výsledkom je akási správa o fungovaní matiek s deťmi vo verejnom a domácom prostredí.
Daniela Krajčová hovorí predovšetkým o sociálnych aspektoch materstva, jeho náročnosti na
psychiku a niekedy i sebavedomie žien. Matky, často izolované vo svojej zodpovednosti a
starostlivosti o deti, musia pristúpiť na odlišné životné tempo. Na jednej strane vedie k
prepojeniu s detským svetom, na druhej k okliešteniu možností sebarealizácie, strate
kontaktov a známej sociálnej siete. Ženy na jej kresbách však hľadajú spôsoby, ako o to
všetko neprísť – skúšajú relaxovať či pracovať, alebo aspoň nájsť duševnú rovnováhu.
Snahou Krajčovej je okrem iného poukazovať na potrebu zachovania spojenia s „vonkajším
svetom“ v rámci materských povinností a obmedzení rodinného domáceho sveta. Plochy, na
ktorých sa odohrávajú, môžu pôsobiť ohraničene a preplnene, nemusia však byť nutne
limitujúce.
Jana Babušiaková, kurátorka výstavy
Daniela Krajčová (1983, Žilina) v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a
multimédií) a v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila
doktorandské štúdium na VŠVU. Zaujíma sa o sociálne ladené umelecké projekty. V tvorivom
procese využíva experimentálne dokumentárne stratégie, animáciu, kresbu, maľbu, inštaláciu.
Vďaka participácií a orálnej histórii skúma slovenskú spoločnosť a jej dejiny, napr. v
súvislosti. S židovskou históriou či spomienkami na kolektivizáciu (Salamandry, 2013,
Samozásobovacia jednotka, 2015). Zaujímala sa o tému imigrácie vo Francúzsku (Dĺžka
podnájmu, 2008) alebo podmienky slovenských opatrovateliek v Rakúsku (Do Viedne, 2018).
Pracovala s utečencami na Slovensku vo viacerých participatívnych projektoch (Slovenčina
pre žiadateľom o azyl, 2009; Manual SK, 2015; Obrusy, 2016). S Otom Hudecom realizovala
pariticipatívny projekt s rómskymi deťmi Karavan (2013- 2019). V jej najnovších prácach
skúma, ako deti využívajú verejný priestor, zaujíma sa o skúsenosti mám a rodín s deťmi (Za
zábradlím, 2020; Anonym, 2020, Playsights, 2020, Zdieľané nite, 2020, Dózička, 2021).V
roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana
V NMG si počas 28.9. budú môcť návštevníci pozrieť originály výtvarných diel, na ktorých sú namaľované rôzne miesta nachádzajúce sa v regióne Novohrad. Návštevníci si zároveň budú môcť sami vytvoriť vlastný obraz či už inšpirovaný našimi dielami, alebo im blízkym miestam v regióne Novohrad, a to rôznymi výtvarnými technikami.
Zároveň tento deň bude prvým dňom, kedy turisti v NMG môžu po prvýkrát obdržať odtlačok turistickej pečiatky.
V súvislosti so Svetovým dňom cestovného ruchu a v spolupráci s NMG sme sa rozhodli tento rok prepojiť galerijný fondu NMG s obcami a miestami v Novohrade, na ktoré odkazujú vyššie spomínané výtvarné diela. Vybrali sme 4 obrazy namaľované v obciach Polichno a Halič, a v mestách Lučenec a Fiľakovo. Vybrané diela boli zväčšené a ich fotokópie sú umiestnené v tých oblastiach, kde vznikli, resp. ktoré vyobrazujú.
Návštevníci daných miest a obcí (Lučenec, Fiľakovo, Halič a Polichno) sa budú môcť pri zväčšenej replike obrazu vyfotografovať, zverejniť fotku na Instagrame s hashtagom #malovanynovohrad a automaticky budú zapojení do súťaže o zaujímavé ceny. Súťaž potrvá do 31.10. 2021
Podujatie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Výstava
Franz Lehár – Komárňanský kráľ operiet
Termín výstavy: 30. 9. – 7. 11. 2021
Miesto: Novohradské múzeum a galéria, Nám. Kubínyiho 38/3 Lučenec
Kurátor: Viliam Gallo, Péter Vanya, Terézia Kelemen
Organizátori podujatia: Novohradské múzeum a galéria, Podunajské múzeum v Komárne, O.Z. Franza Lehára Komárno, Csemadok Lučenec
Partneri: Honvédelmi Minisztérium Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest
Pri príležitosti 150. výročia narodenia svetoznámeho hudobného skladateľa Franza Lehára (*1870 Komárno – † 1948 Bad Ischl) pripravilo Podunajské múzeum v Komárne výstavu o jeho živote a diele.
Jeho otec bol cisárskym vojenským kapelníkom a počas svojej vojenskej služby v Komárne sa zosobášil s Kristínou Neubrandtovou. Z tohto manželstva sa dňa 30. apríla 1870 narodil Franz Lehár. Lehárovci menili často bydlisko, podľa toho, kde bol odvelený jeho otec a malý Franz spoznal celé Rakúsko – Uhorsko. Študoval v Pešti, Prahe.
Lehár začal svoju kariéru ako huslista v divadle, neskôr – kráčajúc v stopách svojho otca – sa stal vojenským kapelníkom a pôsobil v rôznych mestách Rakúsko-Uhorska (Lučenec, Pula, Trest, Viedeň, Budapešť). V rokoch 1890 – 1894 bol dirigentom kapely 25. pešieho pluku v Lučenci, ktorý si veľmi obľúbil. V r. 1906 po premiére opery Veselá vdova pre budapeštianské noviny poskytol rozhovor, kde spomenul: „Najkrajšie dni môjho života som strávil v Lučenci“ (úryvok rozhovoru prevzali aj domáce Losoncz és Vidéke). V armáde slúžil dvanásť rokov. Presťahoval sa do Viedne a od roku 1902 sa venoval už výlučne hudbe.
S operetami, predstavenými v rokoch 1905-1910, ako Veselá vdova, Gróf Luxemburský, Cigánska láska, dosiahol Lehár svetový úspech. Stal sa tak jedným z najvýznamnejších predstaviteľov operety na začiatku minulého storočia. V medzivojnovom období vytvoril ďalšie veľdiela – Friderika, Zem úsmevov, Giuditta.
Zomrel 24. októbra 1948 v kúpeľnom meste Bad Ischl v Rakúsku, kde je pochovaný na miestnom cintoríne a v jeho vile zriadili múzeum.
Od 1. októbra je Novohradské múzeum a galéria otvorené do 17:00
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 14:00 – 17:00
| „História (viac ako) 100-ročného speváckeho zboru“ – výstava predstavujúca dejiny fiľakovského mužského spevokolu v Mestskom vlastivednom múzeu |
Mestská galéria Rimavská Sobota Vás pozýva v stredu, 3. 11. o 17.00 hod. na vernisáž výstavy Viktor Fuček, Splietanie realít. Hlavným leitmotívom výstavy je „Hra s motúzmi – StringFigures“, ktorú Viktor Fuček (1977) rozplieta rôznymi interpretačnými cestami. Myšlienkový rámec, ako aj použitý materiál spadá do kategórie umeleckej práce s niťami, tkaním a pletením, ako aj s textilom. Výstava potrvá do januára 2022. Otvorené: po – pi: 9.00 – 17.00 hod. Výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výber nie je náhodný, pretože textílie existujú na križovatke nového a starého sveta, nesúc v sebe starovekú históriu a veľký tvorivý, myšlienkovo radikálny potenciál. Podstatnou vlastnosťou tkanín je, že v sebe nesú revolučný odtlačok feminizmu, občiansko-právnych aktivistov a protivojnového hnutia, čo je značka búrlivej, experimentálnej poddajnosti, ktorá definuje a de-centralizuje odkaz textilu vo výtvarnom prostredí. Vzhľadom na ich dlhodobo zakorenené spojenie s remeslom, boli tiež príliš často vylúčené z kritickej diskusie a záujmu. Ďalšou dôležitou kvalitou textilného materiálu je jeho telesná blízkosť k človeku, s ktorým je v neustálom kontakte. Ide o pomyselné rozšírenie tela v kontakte s exterioritou sveta.
Viac informácií o výstave na stránke www.domkultury-rs.sk
