Beseda s odbornými pracovníkmi o „čiernom trhu s tradíciami“, ako to vnímajú múzeá a čo to znamená pre budúcnosť? Prečo poklady minulosti miznú a končia ukryté v súkromných zbierkach pred verejnosťou?
V závere tohtoročného jarného obdobia, ktoré sa ešte stále nieslo v duchu protipandemických opatrení, vyhlásilo Hradné múzeum vo Fiľakove v spolupráci so Združením právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád amatérsku fotografickú súťaž s názvom FOTONATURA 2021. Témou súťaže, prebiehajúcej od mája do júna, bola prírodná fotografia z turistických trás v okolí Fiľakova. Podnetom na jej vyhlásenie bol pomerne veľký záujem o turistické možnosti, ktoré boli formou pravidelných článkov podrobne a obšírne popísané v jednotlivých zimných a jarných vydaniach miestnych novín, Fiľakovských zvestí. Ich cieľom bolo zvýšiť všeobecné povedomie o nespočetných prírodných, geologických a kultúrno-historických pozoruhodnostiach tohto malebného kraja, ktorý je súčasťou územia prvého cezhraničného globálneho geoparku UNESCO, a motivovať širokú verejnosť k pobytu v prírode a k ochrane týchto hodnôt.
Propozície súťaže, vrátane všetkých potrebných informácií, boli zverejnené na webovej stránke vyhlasovateľa. Obsahovali okrem iného zoznam odporúčaných náučných chodníkov a turistických trás, z ktorých mali byť podľa možnosti fotografie zhotovené. Prihlásiť sa mohli všetci záujemcovia, ktorí absolvovali túru na jednej alebo viacerých trasách, a urobili zábery v požadovanom rozlíšení od 6 do 18 MPix. Maximálny počet zaslaných fotografií bol 6 kusov. Do súťaže sa prihlásilo osem fotografov s celkovým počtom 41 záberov, z ktorých porota, prihliadajúc na technické prevedenie záberu, kompozíciu a estetickú hodnotu fotografie, vybrala tri najlepšie snímky. Víťazné fotografie, ako aj ďalšie súťažné zábery, budú predmetom výstavy, ktorá bude k nahliadnutiu až do konca hradnej turistickej sezóny, do 15. novembra.
Výstava sa otvorí 23. septembra 2021, o 17:00 hodine, na piatom podlaží Bebekovej veže na Fiľakovskom hrade. V rámci vernisáže sa za prítomnosti účastníkov súťaže odovzdajú ocenenia autorom najlepších záberov. Organizátori srdečne očakávajú všetkých záujemcov!
Hovoriť o skutočných pocitoch je omnoho zložitejšie, než sa zdá.
Komédia Česko
Réžia: Michal Suchánek
Hrajú: Jiří Langmajer, Tatiana Dyková, Karel Roden, Marek Taclík…
Uvádza: Continental Film, 86 min., MP od 12r., vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 18:00
Sú veci, ktoré nejde vziať späť.
Dráma Česko
Réžia: Jan Prušinovský
Hrajú: Pavla Gajdošíková, Jan Jankovský, Ondřej Kokorský, Ivo Gogál…
Uvádza: Forum Film, 99 min., MN vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 20:00
Knižnica Mateja Hrebendu uskutoční dňa 24. septembra 2021 celodenné, vzdelávacie, zážitkové i tvorivé podujatie Noc v knižnici, ktoré potrvá až do neskorších večerných hodín.
Počas celého dňa budú prebiehať zaujímavé podujatia, na ktoré Vás srdečne pozývame.
Daniela Krajčová, Pod stromami
Daniela Krajčová je autorkou, ktorá vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje sociálne otázky a
prostredníctvom optík rozličných komunít poukazuje na ich situáciu a problémy. Vo svojej
aktuálnej roli matky sa v posledných rokoch sústreďuje práve na svet starostlivosti o deti.
Impulzom pre ňu je jej vlastná skúsenosť, rozširuje ju však o podobné zdieľané skúsenosti a
pohľady, ktoré nachádza na internetových fórach a tzv. mamičkovských weboch.
Ich nositeľom sa stali domáce textílie, či už sa jedná o plienky, obliečky či detské oblečenie,
na ktorých v rytmickom slede znázorňuje každodennosť, monotónnosť domácich prác a
ubíjajúci multitasking starostlivosti o domácnosť a deti, aj ich psychologické následky –
únavu, vyčerpanie, frustráciu. Hoci sa nám tieto typy tkanín spájajú hlavne s telesnosťou, ich
psychologický a sociálny aspekt je v Krajčovej uchopení oveľa dôležitejší než telesný. Sú
prostriedkom spoločných chvíľ či miestom spánku, ktorý znamená voľno pre vlastnú aktivitu,
ale zároveň aj predmetom neustálej údržby.
Podobne ako vo svojich starších prácach prepája motív kresby s médiom či podkladom, ktoré
ju významovo rozširujú. Na obliečkach autorka pôvodnú potlač dopĺňa zdvojeným kresebným
plánom, pričom ich navzájom prelína. Kresba na pozadí je sugestívnym „to-do listom,“ ktorý
matky držia v hlavách – detské oblečenie, na ktoré treba myslieť, starať sa o neho, zháňať
nové a zbavovať sa starého. Sú teda skôr znakom povinností a tzv. „mental load,“ ako
fyzickej prítomnosti detí. Aj naratívna časť sa odkláňa od telesnosti. U postáv absentuje
reálne telo, sú vo svojej schematickosti univerzálne a podobne ako pri komikse alebo animácii
je dôraz kladený na dej.
Aj na detských body vstupuje Krajčová na malú plochu látky mikropríbehmi psychickej
náročnosti starostlivosti o dieťa. Vážne témy sa prelínajú s veselými detskými vzormi, ktoré
do príbehu nijako nevstupujú, skôr sa v nich miestami náhodne objavujú. Výsledkom sú
bizarné kompozície , poukazujúce na rozpor medzi silne idealizovanou predstavou o
materstve a realitou.
V osobných mapách na posteľných plachtách zachytáva aj trasy pohybu prechádzok s deťmi
po miestach Rimavskej Soboty, čo časť rutiny mení na kreatívne využívanie verejných plôch.
Všíma si, ako deti využívajú miesta nie priamo určené na hru, medzi iným stromy a mestskú
zeleň, ktoré v lete poskytujú tieň pre aktivity, alebo priamo podnecujú k lezeniu a
objavovaniu. Plachty inštaluje na zem a mení ich tak na participatívne objekty, ktoré sú
prístupné deťom i dospelým. Podobne ako necháva do svojich diel vstupovať vlastné deti,
umožňuje návštevníkom výstavy tieto mapy voľne dotvárať a modifikovať počas celého
priebehu výstavy.
Vracia sa pritom i k závesnému obrazu, ktorý abstraktnými štruktúrami imituje látkové vzory
na obliečkach a ich skladanie. Ich kombináciou a ohýbaním vzniká dojem priestorovej
mriežky či labyrintu, na pozadí ktorých prebieha nekonečný film povinností, ktoré sa ale v
niektorých prípadoch ponášajú i na hru či šport – zostavy so žehličkou či sušiakom na prádlo
vyzerajú na prvý pohľad ľahko, ale skrýva sa za nimi námaha a vyčerpanie. Narúša v nich i
kanonizovaný obraz matky s dieťaťom. Tieto dve postavy sú formované z textílií a v
prenesenom význame vyrastajú aj zo samotných činností. Tie tak majú moc formovať rolu
matky i jej osobný sebaobraz.
Výsledkom je akási správa o fungovaní matiek s deťmi vo verejnom a domácom prostredí.
Daniela Krajčová hovorí predovšetkým o sociálnych aspektoch materstva, jeho náročnosti na
psychiku a niekedy i sebavedomie žien. Matky, často izolované vo svojej zodpovednosti a
starostlivosti o deti, musia pristúpiť na odlišné životné tempo. Na jednej strane vedie k
prepojeniu s detským svetom, na druhej k okliešteniu možností sebarealizácie, strate
kontaktov a známej sociálnej siete. Ženy na jej kresbách však hľadajú spôsoby, ako o to
všetko neprísť – skúšajú relaxovať či pracovať, alebo aspoň nájsť duševnú rovnováhu.
Snahou Krajčovej je okrem iného poukazovať na potrebu zachovania spojenia s „vonkajším
svetom“ v rámci materských povinností a obmedzení rodinného domáceho sveta. Plochy, na
ktorých sa odohrávajú, môžu pôsobiť ohraničene a preplnene, nemusia však byť nutne
limitujúce.
Jana Babušiaková, kurátorka výstavy
Daniela Krajčová (1983, Žilina) v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a
multimédií) a v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila
doktorandské štúdium na VŠVU. Zaujíma sa o sociálne ladené umelecké projekty. V tvorivom
procese využíva experimentálne dokumentárne stratégie, animáciu, kresbu, maľbu, inštaláciu.
Vďaka participácií a orálnej histórii skúma slovenskú spoločnosť a jej dejiny, napr. v
súvislosti. S židovskou históriou či spomienkami na kolektivizáciu (Salamandry, 2013,
Samozásobovacia jednotka, 2015). Zaujímala sa o tému imigrácie vo Francúzsku (Dĺžka
podnájmu, 2008) alebo podmienky slovenských opatrovateliek v Rakúsku (Do Viedne, 2018).
Pracovala s utečencami na Slovensku vo viacerých participatívnych projektoch (Slovenčina
pre žiadateľom o azyl, 2009; Manual SK, 2015; Obrusy, 2016). S Otom Hudecom realizovala
pariticipatívny projekt s rómskymi deťmi Karavan (2013- 2019). V jej najnovších prácach
skúma, ako deti využívajú verejný priestor, zaujíma sa o skúsenosti mám a rodín s deťmi (Za
zábradlím, 2020; Anonym, 2020, Playsights, 2020, Zdieľané nite, 2020, Dózička, 2021).V
roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana
Stretnutie s Patrikom Kaszom, sprievodcom Fiľakovského hradu, ktorý žiakom základných škôl predstaví život vojakov v období stredoveku, porozpráva o zaujímavostiach z tohto obdobia. Súčasťou besedy bude aj vizuálna projekcia, ktorá je vhodným prostriedkom na rozšírenie vedomostí študentov a obohatenie učiva. Na prednáške budú aj ukážky vojenského odevu i zbraní.
Knižnica Mateja Hrebendu Vás srdečne pozýva na prednášku Jána Cígera z Mädokýša Po stopách Mateja Hrebendu, ktorá sa uskutoční 24. septembra 2021 o 15,00 hod.
Stretnutie s cestovateľom Otom Malým S túlaním nikdy nie je nuda je súčasťou projektu Jesenné knihobranie 2, ktoré je podporené Fondom na podporu umenia.
Oto Malý je zakladateľ jedinečnej Tuláckej školy, cestovateľ a spisovateľ v jednej osobe. Svojim priaznivcom predstaví štyri kontinenty, podelí sa o jedinečné skúsenosti z ciest, o osobitný pohľad na cestovanie, o zážitky, ktoré zažil počas svojich ciest po svete. Súčasťou besedy bude aj prezentácia autorovej literárnej tvorby.
Historická scénka O hlúpych vojakoch je súčasťou projektu Jesenné knihobranie 2, ktoré je podporené Fondom na podporu umenia.
Vystúpenie historickej skupiny Defensores so scénkou O hlúpych vojakoch má za cieľ oživenie histórie. Prezentuje život, odievanie, zbrane, detstvo i kuchyňu vojakov v období stredoveku. Má nielen prezentačný, ale aj vzdelávací charakter. Rekonštrukciu vojenského života, oživenie vecí, ktoré boli súčasťou ich života, predstavujú kreatívny spôsob, ktorým sa spríjemňujú nielen voľné chvíle, ale rozširuje sa aj vedomostný obzor a zvyšuje sa popularizácia odbornej literatúry.
