V závere tohtoročného jarného obdobia, ktoré sa ešte stále nieslo v duchu protipandemických opatrení, vyhlásilo Hradné múzeum vo Fiľakove v spolupráci so Združením právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád amatérsku fotografickú súťaž s názvom FOTONATURA 2021. Témou súťaže, prebiehajúcej od mája do júna, bola prírodná fotografia z turistických trás v okolí Fiľakova. Podnetom na jej vyhlásenie bol pomerne veľký záujem o turistické možnosti, ktoré boli formou pravidelných článkov podrobne a obšírne popísané v jednotlivých zimných a jarných vydaniach miestnych novín, Fiľakovských zvestí. Ich cieľom bolo zvýšiť všeobecné povedomie o nespočetných prírodných, geologických a kultúrno-historických pozoruhodnostiach tohto malebného kraja, ktorý je súčasťou územia prvého cezhraničného globálneho geoparku UNESCO, a motivovať širokú verejnosť k pobytu v prírode a k ochrane týchto hodnôt.
Propozície súťaže, vrátane všetkých potrebných informácií, boli zverejnené na webovej stránke vyhlasovateľa. Obsahovali okrem iného zoznam odporúčaných náučných chodníkov a turistických trás, z ktorých mali byť podľa možnosti fotografie zhotovené. Prihlásiť sa mohli všetci záujemcovia, ktorí absolvovali túru na jednej alebo viacerých trasách, a urobili zábery v požadovanom rozlíšení od 6 do 18 MPix. Maximálny počet zaslaných fotografií bol 6 kusov. Do súťaže sa prihlásilo osem fotografov s celkovým počtom 41 záberov, z ktorých porota, prihliadajúc na technické prevedenie záberu, kompozíciu a estetickú hodnotu fotografie, vybrala tri najlepšie snímky. Víťazné fotografie, ako aj ďalšie súťažné zábery, budú predmetom výstavy, ktorá bude k nahliadnutiu až do konca hradnej turistickej sezóny, do 15. novembra.
Výstava sa otvorí 23. septembra 2021, o 17:00 hodine, na piatom podlaží Bebekovej veže na Fiľakovskom hrade. V rámci vernisáže sa za prítomnosti účastníkov súťaže odovzdajú ocenenia autorom najlepších záberov. Organizátori srdečne očakávajú všetkých záujemcov!
Daniela Krajčová, Pod stromami
Daniela Krajčová je autorkou, ktorá vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje sociálne otázky a
prostredníctvom optík rozličných komunít poukazuje na ich situáciu a problémy. Vo svojej
aktuálnej roli matky sa v posledných rokoch sústreďuje práve na svet starostlivosti o deti.
Impulzom pre ňu je jej vlastná skúsenosť, rozširuje ju však o podobné zdieľané skúsenosti a
pohľady, ktoré nachádza na internetových fórach a tzv. mamičkovských weboch.
Ich nositeľom sa stali domáce textílie, či už sa jedná o plienky, obliečky či detské oblečenie,
na ktorých v rytmickom slede znázorňuje každodennosť, monotónnosť domácich prác a
ubíjajúci multitasking starostlivosti o domácnosť a deti, aj ich psychologické následky –
únavu, vyčerpanie, frustráciu. Hoci sa nám tieto typy tkanín spájajú hlavne s telesnosťou, ich
psychologický a sociálny aspekt je v Krajčovej uchopení oveľa dôležitejší než telesný. Sú
prostriedkom spoločných chvíľ či miestom spánku, ktorý znamená voľno pre vlastnú aktivitu,
ale zároveň aj predmetom neustálej údržby.
Podobne ako vo svojich starších prácach prepája motív kresby s médiom či podkladom, ktoré
ju významovo rozširujú. Na obliečkach autorka pôvodnú potlač dopĺňa zdvojeným kresebným
plánom, pričom ich navzájom prelína. Kresba na pozadí je sugestívnym „to-do listom,“ ktorý
matky držia v hlavách – detské oblečenie, na ktoré treba myslieť, starať sa o neho, zháňať
nové a zbavovať sa starého. Sú teda skôr znakom povinností a tzv. „mental load,“ ako
fyzickej prítomnosti detí. Aj naratívna časť sa odkláňa od telesnosti. U postáv absentuje
reálne telo, sú vo svojej schematickosti univerzálne a podobne ako pri komikse alebo animácii
je dôraz kladený na dej.
Aj na detských body vstupuje Krajčová na malú plochu látky mikropríbehmi psychickej
náročnosti starostlivosti o dieťa. Vážne témy sa prelínajú s veselými detskými vzormi, ktoré
do príbehu nijako nevstupujú, skôr sa v nich miestami náhodne objavujú. Výsledkom sú
bizarné kompozície , poukazujúce na rozpor medzi silne idealizovanou predstavou o
materstve a realitou.
V osobných mapách na posteľných plachtách zachytáva aj trasy pohybu prechádzok s deťmi
po miestach Rimavskej Soboty, čo časť rutiny mení na kreatívne využívanie verejných plôch.
Všíma si, ako deti využívajú miesta nie priamo určené na hru, medzi iným stromy a mestskú
zeleň, ktoré v lete poskytujú tieň pre aktivity, alebo priamo podnecujú k lezeniu a
objavovaniu. Plachty inštaluje na zem a mení ich tak na participatívne objekty, ktoré sú
prístupné deťom i dospelým. Podobne ako necháva do svojich diel vstupovať vlastné deti,
umožňuje návštevníkom výstavy tieto mapy voľne dotvárať a modifikovať počas celého
priebehu výstavy.
Vracia sa pritom i k závesnému obrazu, ktorý abstraktnými štruktúrami imituje látkové vzory
na obliečkach a ich skladanie. Ich kombináciou a ohýbaním vzniká dojem priestorovej
mriežky či labyrintu, na pozadí ktorých prebieha nekonečný film povinností, ktoré sa ale v
niektorých prípadoch ponášajú i na hru či šport – zostavy so žehličkou či sušiakom na prádlo
vyzerajú na prvý pohľad ľahko, ale skrýva sa za nimi námaha a vyčerpanie. Narúša v nich i
kanonizovaný obraz matky s dieťaťom. Tieto dve postavy sú formované z textílií a v
prenesenom význame vyrastajú aj zo samotných činností. Tie tak majú moc formovať rolu
matky i jej osobný sebaobraz.
Výsledkom je akási správa o fungovaní matiek s deťmi vo verejnom a domácom prostredí.
Daniela Krajčová hovorí predovšetkým o sociálnych aspektoch materstva, jeho náročnosti na
psychiku a niekedy i sebavedomie žien. Matky, často izolované vo svojej zodpovednosti a
starostlivosti o deti, musia pristúpiť na odlišné životné tempo. Na jednej strane vedie k
prepojeniu s detským svetom, na druhej k okliešteniu možností sebarealizácie, strate
kontaktov a známej sociálnej siete. Ženy na jej kresbách však hľadajú spôsoby, ako o to
všetko neprísť – skúšajú relaxovať či pracovať, alebo aspoň nájsť duševnú rovnováhu.
Snahou Krajčovej je okrem iného poukazovať na potrebu zachovania spojenia s „vonkajším
svetom“ v rámci materských povinností a obmedzení rodinného domáceho sveta. Plochy, na
ktorých sa odohrávajú, môžu pôsobiť ohraničene a preplnene, nemusia však byť nutne
limitujúce.
Jana Babušiaková, kurátorka výstavy
Daniela Krajčová (1983, Žilina) v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a
multimédií) a v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila
doktorandské štúdium na VŠVU. Zaujíma sa o sociálne ladené umelecké projekty. V tvorivom
procese využíva experimentálne dokumentárne stratégie, animáciu, kresbu, maľbu, inštaláciu.
Vďaka participácií a orálnej histórii skúma slovenskú spoločnosť a jej dejiny, napr. v
súvislosti. S židovskou históriou či spomienkami na kolektivizáciu (Salamandry, 2013,
Samozásobovacia jednotka, 2015). Zaujímala sa o tému imigrácie vo Francúzsku (Dĺžka
podnájmu, 2008) alebo podmienky slovenských opatrovateliek v Rakúsku (Do Viedne, 2018).
Pracovala s utečencami na Slovensku vo viacerých participatívnych projektoch (Slovenčina
pre žiadateľom o azyl, 2009; Manual SK, 2015; Obrusy, 2016). S Otom Hudecom realizovala
pariticipatívny projekt s rómskymi deťmi Karavan (2013- 2019). V jej najnovších prácach
skúma, ako deti využívajú verejný priestor, zaujíma sa o skúsenosti mám a rodín s deťmi (Za
zábradlím, 2020; Anonym, 2020, Playsights, 2020, Zdieľané nite, 2020, Dózička, 2021).V
roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana
Výstava
Franz Lehár – Komárňanský kráľ operiet
Termín výstavy: 30. 9. – 7. 11. 2021
Miesto: Novohradské múzeum a galéria, Nám. Kubínyiho 38/3 Lučenec
Kurátor: Viliam Gallo, Péter Vanya, Terézia Kelemen
Organizátori podujatia: Novohradské múzeum a galéria, Podunajské múzeum v Komárne, O.Z. Franza Lehára Komárno, Csemadok Lučenec
Partneri: Honvédelmi Minisztérium Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest
Pri príležitosti 150. výročia narodenia svetoznámeho hudobného skladateľa Franza Lehára (*1870 Komárno – † 1948 Bad Ischl) pripravilo Podunajské múzeum v Komárne výstavu o jeho živote a diele.
Jeho otec bol cisárskym vojenským kapelníkom a počas svojej vojenskej služby v Komárne sa zosobášil s Kristínou Neubrandtovou. Z tohto manželstva sa dňa 30. apríla 1870 narodil Franz Lehár. Lehárovci menili často bydlisko, podľa toho, kde bol odvelený jeho otec a malý Franz spoznal celé Rakúsko – Uhorsko. Študoval v Pešti, Prahe.
Lehár začal svoju kariéru ako huslista v divadle, neskôr – kráčajúc v stopách svojho otca – sa stal vojenským kapelníkom a pôsobil v rôznych mestách Rakúsko-Uhorska (Lučenec, Pula, Trest, Viedeň, Budapešť). V rokoch 1890 – 1894 bol dirigentom kapely 25. pešieho pluku v Lučenci, ktorý si veľmi obľúbil. V r. 1906 po premiére opery Veselá vdova pre budapeštianské noviny poskytol rozhovor, kde spomenul: „Najkrajšie dni môjho života som strávil v Lučenci“ (úryvok rozhovoru prevzali aj domáce Losoncz és Vidéke). V armáde slúžil dvanásť rokov. Presťahoval sa do Viedne a od roku 1902 sa venoval už výlučne hudbe.
S operetami, predstavenými v rokoch 1905-1910, ako Veselá vdova, Gróf Luxemburský, Cigánska láska, dosiahol Lehár svetový úspech. Stal sa tak jedným z najvýznamnejších predstaviteľov operety na začiatku minulého storočia. V medzivojnovom období vytvoril ďalšie veľdiela – Friderika, Zem úsmevov, Giuditta.
Zomrel 24. októbra 1948 v kúpeľnom meste Bad Ischl v Rakúsku, kde je pochovaný na miestnom cintoríne a v jeho vile zriadili múzeum.
Od 1. októbra je Novohradské múzeum a galéria otvorené do 17:00
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 14:00 – 17:00
| „História (viac ako) 100-ročného speváckeho zboru“ – výstava predstavujúca dejiny fiľakovského mužského spevokolu v Mestskom vlastivednom múzeu |
Jednou z priorít Mestskej knižnice vo Fiľakove je podpora miestnych literárnych tvorcov a poskytnutie priestoru na prezentáciu ich práce. V lete tohto roku sa na literárnej scéne objavila maďarsky píšuca autorka z Fiľakova, Friderika Bóna. Jej publikácia s názvom „Amoda“ vyšla vo vydavateľstve Underground Kiadó v Budapešti.
Friderika Bóna skončila Gymnázium Fiľakovo, v súčasnosti študuje prekladateľstvo a tlmočníctvo, jazykovú kombináciu maďarčina a angličtina, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Dej knihy sa točí okolo mladého dievčaťa menom Karola, ktorej sa po stretnutí so svojou doposiaľ nepoznanou starou mamou, žijúcou v malej dedinke na hranici Novohradu a Gemera, vynorí množstvo otázok. Ako sama hovorí, román je inšpirovaný tunajšou, výnimočnou „atmosférou“ a je zmesou jej fantázie, ako aj všetkého, čo ju obklopuje. Obálku knihy vytvorila jej najlepšia priateľka, grafička Eszter Kelemen.
Ak Vás zaujíma literatúra a miestni autori, určite si nenechajte ujsť predstavenie knihy Frideriky Bóna s názvom „Amoda“, ktorá sa uskutoční 8. októbra 2021, od 16:30 hod. v Mestskej knižnici vo Fiľakove. S autorkou sa bude v maďarskom jazyku rozprávať jej bývalá učiteľka a zároveň korektorka knihy Zsuzsanna Szvorák.
Z dôvodu protipandemických opatrení bude na podujatie vpustených max. 50 osôb. Respirátor FFP2 povinný. Všetkých záujemcov srdečne očakávame!
Nie je tak dokonalý, ako sa zdá.
Komédia/Dráma Česko
Réžia: Petr Kolečko
Hrajú: Jiří Bartoška, Zuzana Kronerová, Ivana Chýlková, Petra Hřebíčková…
Uvádza: Continental Film, 99 min., MP od 12r., vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 20:00
Doba, kedy ľudia a draci žili spoločne v mieri, sú dávno minulosťou.
Animovaný/dobrodružný Nemecko
Réžia: Tomer Eshed
Uvádza: Magic Box, 92 min., MP, vstup: 5 €
Začiatok predstavení 17:00
Nie je tak dokonalý, ako sa zdá.
Komédia/Dráma Česko
Réžia: Petr Kolečko
Hrajú: Jiří Bartoška, Zuzana Kronerová, Ivana Chýlková, Petra Hřebíčková…
Uvádza: Continental Film, 99 min., MP od 12r., vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 20:00
Doba, kedy ľudia a draci žili spoločne v mieri, sú dávno minulosťou.
Animovaný/dobrodružný Nemecko
Réžia: Tomer Eshed
Uvádza: Magic Box, 92 min., MP, vstup: 5 €
Začiatok predstavení 17:00
Pozývame Vás na nami dlhoočakávaný koncert významného českého folkového pesničkára a osobitého speváka Jaromíra Nohavicu v Rimavskej Sobote. So svojimi hosťami, vynikajúcimi muzikantmi Robertom Kuśmierskim (PL) a Pavlom Plankou (CZ) nás budú zabávať v nedeľu, 10. 10. o 19.30 hod. v divadelnej sále DK. Vstupné: 26€ / 28€ podľa sedenia. Predaj vstupeniek v MsKS a na www.maxiticket.sk
Jaromír Nohavica hral počas svojej kariéry s orchestrom, vypredal veľké haly a napísal aj texty pre opery. Zahral si aj vo filmoch. Ako hudobník začínal s regionálnymi umelcami, písal pre rockovú skupinu Majestic, spolupracoval s Českým rozhlasom v Ostrave, s umelcami ako Věra Špinarová či Mária Rottrová. Prvé vystúpenie s vlastným repertoárom prebehlo (náhodne) v marci 1982 na Folkovom kolotoči v Ostrave a ako vyzretý pesničkár sa vyšvihol medzi folkovú špičku.
Jaromír Nohavica sa ako prvý český pesničkár stal nositeľom ceny Premio Tenco, ktorú už niekoľko desaťročí udeľujú v rámci Festivalu autorských piesní v talianskom San Remu. Pridal sa tak k interpretom zvučných mien ako sú Jacques Brel, Donovan, Nick Cave, Bulat Okudžava alebo Leonard Cohen, ktorí získali toto ocenenie v minulosti.
Zákaz vstupu deťom do 15 rokov !!!
