Menu
Eva Mária Moleková
Don’t let their eyes hurt you
„Znamená, byť videný, aj existovať? Od pohľadu diváctva (Don’t
let their eyes hurt you, 2023), cez sebavnímanie (You’ll never walk
alone, 2024), až po spôsob, akým spoločenské štruktúry ovplyvňujú
vnímanie ženy v rolách, ktoré jej v minulosti boli odopierané (Female
first, athlete second, 2021), sa dielami nesie téma pohľadu a jeho moci
formovať identitu. Ľudská existencia sa neustále odohráva v priestore
hodnotenia. Je konfrontovaná s očakávaniami, normami a zaužívanými
vzorcami. Pohľad okolia môže validovať našu existenciu a našu
identitu, no zároveň sa môže stať nástrojom kontroly.“ Eva Mária
Moleková
Mgr. art. Eva Mária Moleková (2000) v roku 2025 ukončila magisterské
štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Vo svojich
dielach rozvíja úvahy o postavení žien v rôznych rolách týkajúcich
sa športu. Vychádza zo svojich skúseností, keďže sama je hokejistkou
a najmä medzinárodnou hokejovou rozhodkyňou. Zároveň tiež nadväzuje
na aktivity svojej mamy, hokejovej rozhodkyne, Evy Molekovej.
Zámerom tvorby Evy Márie Molekovej je spracovanie témy umenia
reflektujúceho mocenské štruktúry v spoločnosti s fokusom na umenie
marginalizovaných skupín. Medzi jej preferované postupy patria
objektové inštalácie, ready-made manipulácie, videá a multimédiá.
Jej diela sa zameriavajú na podoby a formy aktivistického a politicky
motivovaného umenia. Tému spracúva z pozície umelkyne so zámerom
priniesť nové poznatky a postrehy k téme feministického a queer
aktivizmu, cez pojmy a prejavy foriem neposlušnosti, performatívnej
povahy umenia odporu. Pre jej tvorbu sú tieto idey dôležité. Ide o
výskum v prostredí, v ktorom profesijne pôsobí, a tou je práca
rozhodkyne ženského ľadového hokeja. Ako rozhodkyňa má vo svojom
výkone limity herných pravidiel, je autoritou, ktorá dohliada nad
férovým priebehom zápasu. Ako umelkyňa prilbu, korčule či ľad
používa ako nástroje, ktorými referuje a analyzuje súvislosti a
vzťahy, ktoré stoja za športovými súťažami: You’ll never walk
alone, 2023, textilný objekt. Takto vie vytvoriť intímny, ale aj
konceptuálny priestor pre debatu o povahe vnímania a prežívania
skúseností v kolektíve ženských hokejových rozhodkýň a
športovkýň, ktoré sú konfrontované so svetom mužov. Sleduje a
analyzuje, ako sa mení postavenie žien v športe, a tým aj v
spoločnosti: Looking for the perfect sportswom*n, 2024, interaktívny
objekt.
Video Don’t let their eyes hurt you, 2023, podľa ktorého výstava
získala metaforický názov, prezentuje rezistenciu voči predsudkom a
názorom o rodovej nerovnosti. Na prvý pohľad video pôsobí ako rozbor a
návod na hernú stratégiu. Ruka zakresľuje línie pohybovej mapy, no už
tým, že začína záberom na bosé nohy ženy kráčajúcej po hokejovom
ľade, vytvára intímne a osobne modelované rozprávanie o spôsobe
meditácie a získania sebadôvery pred negatívnym vnímaním okolia
spochybňujúcim odvážne a rodovo netradičné rozhodnutie venovať sa
ženskému hokeju a rozhodcovstvu. Zároveň video môžeme vnímať aj ako
dychové cvičenie a meditáciu, ktorá je určená aj na posilnenie
sebadôvery, prípadne je návodom ako zvládnuť úzkosť z reakcií
okolia na inakosť.
V dielach Intertwined, 2025, visiaci objekt, Under pressure, 2025, trillion
objekty a video, autorka pomocou rozhovorov s kolegyňami-rozhodkyňami, s
ktorými sa stretla a poznala na hokejových turnajoch, rozkrýva ich
pohľady a skúsenosti s týmto systémom. Rozprávanie je jednou z
hlavných spôsobov vytvárania aktivít odporu. E. M. Moleková si počas
štúdia v ateliéri u Radovana Čerevku vytvorila minimalistický
vizuálny jazyk založený na neokonceptuálnom prístupe. Inštaláciu
tvoria separátne objekty umiestnené v priestore logicky, ako na hernom
poli. Objekt zo šnúrok z korčulí v tvare zapleteného vrkoča, zrkadlá
s gravírovanou kresbou vytvárajúcou štruktúry ľadovej plochy,
zľadovatelého povrchu, ktorý bráni viditeľnosti reálneho odrazu. V
zrkadle tak vidíme pukliny, škrabance, štruktúry, ktoré deformujú
obraz. Podobne aj video sa zrkadlí a vytvára druhú realitu - "tej
druhej", druhého pohlavia. Ruky queer performerky s nechtami nalakovanými
na čierno, á la hokejový dress code, hladia kocku ľadu. Ide o telesné
až erotické hladenie ľadu, jeho roztápanie, teda premenlivá a nestála
povaha je kontrastom k povahe silového mužského a ženského hokeja.
Ľad sa mení pomocou tepelnej energie na vodu, ktorá kvapká, preteká
pomedzi prsty, z pevného skupenstva, z tuhej hmoty sa stáva živá sila.
Tieto myšlienky sú prejavom odporu, rezistencie, neposlušnosti, poukazom
na inakosť, okrajovosť, ktorú naša väčšinová spoločnosť vníma
ako slabosť, ktorej sa netreba venovať, ale čo najskôr na ňu
zabudnúť, akoby bola neviditeľnou, akoby neexistovala. Moleková tvorí
práce postavené na racionálnych štruktúrach a esteticky
minimalizovaných objektoch, jej hlas odporu je však citlivý,
meditatívny, ale tiež jasný, naliehavý a rozhodný.
https://emmolekova.tumblr.com/archive
autorka: Eva Mária Moleková
kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová
lektorka TD: Kristína Fratričová Rimavcová
