Menu
Prehliadka výstavy Nočná smena / Juraj Florek a Juraj Toman
Online rozhovor s autormi výstavy Jurajom Florekom a Jurajom Tomanom
a kurátormi výstavy Štefanom Balázsom a Gabrielou Garlatyovou
Návštevu výstavy si môžete vopred objednať:
na e-mailovej adrese: [email protected]
zanechaním odkazu na tel.: 047 56 24 351
alebo vyplnením formulára:
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScpA6FVjmbr8FdM3WvIp5B6Bn1u4Uolov_YlCv2YN4r
OX4IWA/viewform?vc=0&c=0&w=1&flr=0&gxids=7628
Nočné maľovanie
Juraj Florek aj Juraj Toman sú absolventmi Katedry maľby Akadémie umení
v Banskej Bystrici. Toman dosiahol bakalársky a doktorský titul v ateliéri prof. Ľ.
Hološku (2014). J. Florek navštevoval ateliér prof. Hodonského a absolvoval ho ako
magister umenia u prof. J. Kudličku (2014). Už počas štúdia si obaja našli k sebe
cestu na báze spoločných záujmov, ktoré sa postupne pretavili do spoločných
programov. Obidvaja sa prioritne venujú zdanlivo anachronickému žánru
krajinomaľby v jej klasickej plenérovej podobe. Napriek tomu sa tento žáner snažia
aktualizovať, dodať mu novú náplň, spojiť bezprostredný zápas s motívom s novým
videním, zaujatosťou a programovým vyhýbaním sa idylickej scenérii, aj tým, že
nevyužívajú slnečné svetlo a zobrazenie ľudí a prírody, ktoré sú typickými pre
plenérovú maľbu. Vyhýbajú sa tiež používaniu mediálnych podkladov či predlôh, no
vplyv mediálneho prostredia na ich videnie námetu sa nedá poprieť.
Pri pohľade na Tomanove a Florekove maľby sa nám vynárajú asociácie na scény
z filmov, televíznych seriálov, detektívok, prípadne vizuálnych znakov alternatívnej
scény. Tento dojem posilňuje aj program výstavy ako obrazov nočného mesta svojimi
temnými, anonymnými zákutiami, neatraktívnymi sídliskovými medzi-priestormi či
ich okrajmi, sporadicky osvetlenými verejným osvetlením. Napriek mnohým
spoločným črtám oboch autorov, možno aj vedomej konvergencii výtvarného
pohľadu, je možné pozorovať ich rozdiely.
Juraj Florek je istým spôsobom vecnejší, „realistickejší“, kladie silnejší dôraz na
konštrukciu obrazu, viac pracuje s jeho linearitou, využíva ostrý kontrast svetlej
a tmavej plochy minimalizovaný na použitie dvoch farieb, tieňovej čiernej farby, ktorá
zvýrazňuje svetelné spektrum neapolskej či okrovej žltej, fialovej, alebo modrej. Aj
pre túto štrukturálnu redukciu niektoré kompozície pôsobia na prvý pohľad ako
abstraktné kompozície odkazujúce na modernistickú maľbu. Vyplýva to aj z jeho
sústredenia sa na umelé štruktúry, stavby, zábradlia, schodiská, zariadenia športovísk
či zaparkované vozidlá. Autor síce tvrdí, že jeho postoj nie je primárne spoločensky
kritický, angažovaný, ale zároveň sa ním vyhranene a výlučne zaoberá. Spodobuje
konkrétny civilný priestor ulíc v Budapešti, či iných miest. Jeho motívy nie sú
panoramatickými pohľadmi na pamiatky, či známe atrakcie s väčšou koncentráciou
ľudí. Vidíme, že urbanistické špecifiká súčasných miest sú anonymné, nemajú znaky
osobitosti, originality, jedinečnosti, strácame sa v nich a nevieme presne určiť o aké
mestá sa jedná. V nočnom svetle a čase pôsobia ako prázdne, opustené miesta,
ktorých ticho je tou najsilnejšou výpoveďou.
Juraj Toman sa na fenomén umelého svetla orientuje ešte viac, a to divadelne až
inscenačne. Inklinuje viac k temným parkovým zákutiam, opusteným dvorom,
prístreškom, chodbám, medzipriestorom, v ktorých sa sporadicky pohybujú poslední
noční chodci, túlajúci sa nocou, objavujúcich sa ako prízraky, fantómy. Práve jeho
práca s vyjadrovacími prostriedkami maľby je v istom ohľade „tradičnejšia“,
„mäkšia“, odkazuje na tenebrózne barokové predlohy a ich finesy, je autorsky
poetickejšia, a tým aj nejasnejšia, menej jednoznačná v tom, čo máme na obraze
vidieť. Hrá sa s motivickou nejasnosťou, skrytosťou významov, napríklad tak, že zdroj
svetla z pouličnej lampy sa mení na mesiac osvetľujúci plenér, namiesto človeka sa na
obraze objavuje prízrak, ktorý sa vynára z pozadia, je ťažko dešifrovateľný,
zaznamenaný je v skratke ako hádanka, šifra. Často zobrazená vo viacerých časových
rovinách, pripomína plynutie času, ale aj jeho deštrukčné podoby, niekedy aj na tých
najnovších budovách. Pri pohľade na Tomanove diela sa tiež ponúka analógia
s vizuálnym svetom kultového filmu Michelangela Antonioniho „Zväčšenina“.
Tomanove parky, takmer ľudoprázdne so znepokojujúcou atmosférou, prelínaním
plôch trávnika a štadiónu vyvolávajú pocit, že tam každú chvíľu niečo odhalíme,
zbadáme, alebo že sa tam začne hrať imaginárny tenis. Vieme, že sme tam už niekedy
boli, ale nevieme si spomenúť a určiť, či to už stalo, alebo len stane.
U obidvoch autorov je evidentné očarenie dramatickou atmosférou všednosti až
banality. Florek ju objavuje v rôznych európskych lokalitách, vedie život moderného
nomáda, motívy čerpá z rôznych miest a krajín ako je Rusko, Rumunsko, Maďarsko.
V súčasnosti žije v Budapešti, odkiaľ pochádza aj značná časť vystavených obrazov.
Toman sa skôr orientuje na mikrosvet rodného Trenčína, zvlášť na priestory bývalej
továrne, textilných závodov Merina, v ktorej má ateliér a ktorej útroby, zákutia, ale aj
externý areál pozorne portrétne sníma. I keď odlišnými spôsobmi, obaja reflektujú
rozvrat aj novú nádej postkomunistického a snáď aj postkapitalistického sveta,
presnejšie jeho urbanistických segmentov.
Juraj Toman pedagogicky pôsobí na UKF v Nitre, je absolventom VŠVU v
Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Má za sebou niekoľko autorských
výstav, aj vo dvojici s Jurajom Florekom, a tiež skupinových. Spolu s Florekom
absolvovali rezidenčné pobyty: Gallery BB15 Linz, PRÁM STUDIOS Praha, Nástupište
1-12 Topoľčany.
Juraj Florek vyštudoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a absolvoval študijný
pobyt na UCLM v španielskej Cuence. V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži VUB
Maľba roka 2014 za obraz Nočný bankomat. Taktiež aktívne vystavuje, zúčastnil sa na
viacerých umeleckých rezidenčných pobytoch v zahraničí. V roku 2019 bol na 11.
umeleckú rezidencii v ruskom Petrozavodsku. V marci 2018 mu vyšla kniha
PREVÁDZAČI o fenoméne Urban Exploration na Slovensku.
-
