Schola Gregoriana Pragensis

Schola Gregoriana Pragensis je svetoznámy mužský spevácky zbor, ktorý založil David Eben v roku 1987 v Prahe. Zbor sa venuje stredovekej duchovnej hudbe so zameraním na interpretáciu gregoriánskeho chorálu. Spolupracoval s celým radom špičkových českých aj zahraničných interpretov. Do Rimavskej Soboty zavíta s programom Carolus IV. - Rex et Imperator. Obdobie vlády Karola IV. je pre české krajiny epochou mimoriadneho kultúrneho rozkvetu. Zbor nám 16.júna 2023 o 19.00 hod. v rímskokatolíckom kostole predstaví farebnú hudobnú mozaiku z repertoáru, ktorý bol úzko spätý s osobou či pôsobením Karola IV. Piaty koncert Hudobnej jari z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín a Banskobystrický samosprávny kraj. Vstupné: 10€ / 5€ pre členov KPH.

PROGRAM
Karol a Francúzsko
V prvej časti programu si vypočujeme hudbu, ktorú Karol mohol počúvať počas svojho pobytu v Paríži. Francúzsko bolo v 14. storočí vedúcou kultúrnou veľmocou a určovalo vývoj aj v hudobnej oblasti. S dynastiou Luxemburgovcov je úzko spätý aj najslávnejší skladateľ 14. storočia, Guillaume de Machaut. Roku 1323 vstúpil do služieb Karlovho otca Jána Luxemburského ako jeho sekretár. Tvorbu tohto mimoriadneho autora tu pripomína trojhlasé moteto Dame je sui cilz qui vueil – Fins cuer doulz a pieseň Foy porter.

Karol a relikvie – sv. Kopí a Hřeby
Karlov záujem o zbieranie relikvií je známy. Najdôležitejšími z nich boli predmety spojené s Kristovým ukrižovaním. Karol ich získal v roku 1350 od potomkov svojho soka Ľudovíta Bavora, a pre ich uloženie nechal postaviť kaplnku sv. Kríža na Karlštejne, preslávenú doskovými obrazmi majstra Teodorika. Súčasne bol z Karlovej iniciatívy zriadený zvláštny sviatok svätého Kopije a klincov. Pre tento sviatok vznikol aj špeciálny chorálny repertoár. Niektoré pramene uvádzajú, že ich nechal napísať so svojimi dvornými teológmi.
Karol a univerzita
V posledných rokoch sa podarilo lokalizovať veľmi osobitý a doteraz takmer neznámy súbor spevov, ktorých vznik s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s pražským univerzitným prostredím. V programe je zastúpená jedna z týchto kompozícií: Rubus incombustibilis. Univerzita sa tiež stala centrom, ktoré prijímalo a ďalej šírilo súčasnú francúzsku tvorbu štýlu ars nova. Je veľmi pravdepodobné, že tu boli známe a prevádzkované aj francúzske skladby Je languis a Sois tart. Do českého študentského prostredia môžeme tiež umiestniť pieseň Prima declinatio. Jej text je akousi intelektuálnou hračkou, ktorá rozvíja paralely medzi latinskou gramatikou a teologickými myšlienkami.

Karol a dvorská lyrika
Česká dvorská lyrika 14. storočia nadviazala na tradíciu nemeckého minnesangu, ktorá do Čiech prenikala už za posledných Přemyslovcov. Z tohto prostredia vzišiel a zrejme tu aj tvoril Mülich von Prag. V Karlovej dobe sa začínajú objavovať lyrické útvary aj v slovenčine. K najľúbeznejším príkladom tejto tvorby patrí lejch Otep myrhy. Jeho text parafrázuje obrazy z biblickej Piesne piesní a je možné ho preto interpretovať vo svetskej i duchovnej rovine. Úlohu dievčaťa, ktoré sa obracia k svojmu milému, bolo možné chápať aj ako hlas ľudskej duše obracajúcej sa ku Kristovi. Pieseň Drevo sa listom odieva nadväzuje zreteľne na kurtoázne predlohy – básnik vyzýva prítomné panny a pani, aby zo svojho kruhu vyhnali milenca, ktorý vychvaľovaním porušuje záväznú diskrétnosť dvornej lásky.

Karol a úcta k svätým
Úcta k svätcom bola neoddeliteľnou súčasťou Karlovho duchovného profilu. Svätováclavskú tematiku v tejto časti koncertu dopĺňa viachlasová mariánska skladba Que est ista.

Karol a slovanská liturgie
Karol IV. založil v roku 1347 kláštor, ktorého úlohou bolo pestovanie slovanského písomníctva a slávenie liturgie v slovanskom jazyku. Za týmto účelom boli do Čiech pozvaní mnísi benediktínskeho rádu zo severných častí chorvátskeho pobrežia. O podobe hudobného repertoáru však kvôli nedostatku dochovaných prameňov nebolo možné robiť žiadne závery. Z tohto hľadiska je úplne unikátny nález niekoľkých fragmentov, ktoré sa podarilo objaviť vo fonde Ljubljanskej národnej knižnice. Je na nich zaznamenaný okrem iného spev Alleluia zapísaný chorálnou notáciou a podložený slovanským textom písaným hlaholikou. Tento spev je zrejme jediný z emauzského repertoáru, ktorý je zachovaný v úplnosti. Do programu sú zaradené aj viachlasové skladby s mariánskou tematikou.

Záver
Záver koncertu tvorí repertoár s tematikou vzkriesenia. Pri jeho počúvaní si môžeme pripomenúť vetu z Karlovho vlastného životopisu, ktorá vyjadruje duchovné nasmerovanie jeho osobnosti: „Život večný je svetlo človeka".