Menu
HNÚŠŤA – Je najmladším poslancom mestského zastupiteľstva v Hnúšti. Dianie v regióne i v meste, v ktorom žije od detstva, ho zaujíma už niekoľko rokov. Poukazuje na problémy, ktoré súvisia aj s jeho hendikepom a usilovne sa snaží pracovať na ich riešení. Priznáva, že život na invalidnom vozíku dokáže skomplikovať nejednu bežnú činnosť.
Avšak nevidí prekážky v tom, aby sa spolupodieľal na aktivitách spojených s mestom, pomáhal s jeho rozvojom a napredovaním. Porozprávali sme sa o ňom, jeho štúdiu na vysokej škole a aj o jeho rozhodnutí uchádzať sa o post mestského poslanca. Reč je o Filipovi Rohárikovi, ktorého bez úsmevu na tvári stretnete iba sporadicky.
Článok pokračuje pod reklamou
Filip prvé štyri roky svojho života prežil v Klenovci, no narodil sa v Hnúšti a jeho život v tomto meste aj pokračoval. Vo svojich 19 rokoch sa stal člennom mestského mládežníckeho parlamentu.
"Hoci parlament nenaplnil naše očakávania, dostal som sa k OZ Horná Rimava, ktoré bolo v tom čase veľmi aktívne v dobrovoľníckych aktivitách v našom meste. Organizovalo rôzne kultúrne, športové podujatia, atď. Posledné 4 roky som bol členom Komisie pre sociálne veci, zdravotníctvo a nájomné byty a zúčastňoval som sa aj na rokovaní MsZ," priblížil nám Filip.
Kandidovať na mestského poslanca sa rozhodol na poslednú chvíľu. "Samozrejme, že som už nad tým rozmýšľal, no chcel som ešte počkať, kým dokončím vysokú školu, takže pôvodný plán bol ísť do toho až o 4 roky. Bol tu covid-19, veľa sa toho nedialo, nebolo toľko aktivít, ktorých by som sa mohol zúčastňovať. No prišiel podnet od bývalého primátora, ktorý vyzval mladých, aby sa zapojili do diania v meste a skúsili kandidatúru za poslancov MsZ. Povedal som si, že nemám čo stratiť, a ak sa to nepodarí, budem mať na čom pracovať," priblížil.
Po rozhodnutí kandidovať mal týždeň na zbieranie podpisov ako nezávislý kandidát. "Šlo to prekvapivo ľahko. No vedel som, že to neodzrkadľuje skutočné voľby. Takže to bolo pre mňa potom veľké prekvapenie."
"Bez nich by som nemohol chodiť do školy, žiť spoločensky, stretávať sa s priateľmi, sú mojou oporou vždy a všade. Od priateľov som mal tiež len kladné odozvy, potešilo ich, že budú mať zastúpenie v niekom, kto im rozumie a postaví sa za nich," povedal s úsmevom a dodal, že je spoločenský, rád vedie dialógy a zaujíma sa o problémy kamarátov, známych a keď môže, rád im pomôže.
Je študentom odboru verejná správa na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave v detašovanom pracovisku v Brezne. "Školu som si vybral tiež s ohľadom na môj záujem o veci verejné, ako aj z toho dôvodu, že vedomosti tu získané mám možnosť uplatniť aj v bežnom živote – ako ekonomiku, právo, manažment. Takže zároveň mám toto poslancovanie ako prax vo svojom odbore. Dúfam, že s vysokou školou budem mať väčšie možnosti sa zamestnať, keďže tých pracovných príležitostí je tu dosť málo a s mojím hendikepom ešte menej. Zatiaľ som bol zamestnaný len cez projekt ÚPSVaR-u, a to 9 mesiacov."
"Žijem tu, chcem tu žiť aj naďalej a želám si, aby tu chceli žiť aj mladí ľudia s rodinami."
Vyslovil sa, že v meste je potrebné vytvoriť vhodné podmienky, aby mali mladí ľudia s rodinami kde bývať, pracovať, deti kde študovať, mať voľnočasové aktivity, aby mali rovnako kvalitné služby, pocit bezpečia a istoty. "Nemôžeme však zabúdať aj na tých slabších, seniorov, zdravotne postihnutých občanov a vytvárať im primerané podmienky na život a v čo najväčšej miere uľahčovať ich sťaženú životnú situáciu. Momentálne najväčším problémom všetkých samospráv je neistota v našej vláde, kedy sú samosprávy zaťažené ekonomickou a energetickou krízou."
Ako pokračoval, nachádzame sa vo veľmi zložitej dobe, aká tu za posledné desaťročia určite ešte nebola. "Kým doteraz boli prioritou zlepšenia kvality života občanov v našich dedinách a mestách, teraz pôjde doslova o prežitie a uspokojenie základných práv a potrieb občanov na vzdelanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Vhupli sme rovnými nohami do náročného obdobia, čakajú nás nepopulárne kroky obmedzenia, uťahovania opaskov a dúfame v spoluúčasť a pochopenie všetkých občanov. Musíme už všetci pochopiť, že nestačí len pasívne čakať, že za nás niečo niekto (štát, mesto, obec) vyrieši, no každý musí priložiť ruku k dielu, byť zodpovedný, aktívny, hľadať riešenia problémov. Ja ako poslanec urobím maximum pre našich občanov, a hoci zázraky sa asi v najbližších mesiacoch konať nebudú, budeme sa snažiť, aby dopady tejto krízy na ich život a peňaženky boli čo najmenšie."
"Hoci to po mojom narodení nevyzeralo na problémy, ktoré by som mohol mať, moje fyzické napredovanie nešlo tak, ako u zdravých detí. Neboli až také možnosti rehabilitácie a hoci so mnou rodičia navštevovali odborné ambulancie, k špeciálnej kvalitnej rehabilitácii som sa dostal už dosť neskoro (mal som rok a pol) a mám diagnostikovanú DMO spastická kvadrupareza, najväčší problém je poškodené centrum rovnováhy."
Vozík a pohyb na ňom je jeho súčasťou, hoci prejde niekoľko krokov s oporou alebo dvomi barlami v domácom prostredí. "Je to vždy aj riziko, že môžem spadnúť. No vždy to vnímam ešte ako výhodu oproti tým, ktorí sa na nohy vôbec nevedia ani zaprieť, ani urobiť aj keď s pomocou, pár krokov. Uľahčuje to život mne, ako aj ľuďom okolo mňa, ktorí mi pomáhajú."
Povedal, že mnohí ľudia sú na tom so svojím zdravotným stavom oveľa horšie a preto sa nemôže sťažovať ani ľutovať, ale chce každý deň využiť na to, čo môže robiť a byť za to vďačný. "Dostal som šancu na život, bol som prvý na vozíku na ZŠ, SOŠ, prekonal som s rodičmi a učiteľmi mnohé prekážky a bariéry, stretol som obrovské množstvo dobrých ľudí, ktorí ma podporujú, aj v rehabilitáciách, aj pri získavaní pomôcok, čo mi tiež veľmi pomáha. Väčšina ľudí má veľa bariér v hlavách. Predsudky, skreslené, zaškatuľkované názory a posudzujú ostatných povrchne, na prvý pohľad. Stačí vyjsť z komfortnej zóny a pozrieť sa na veci z pohľadu ako sa to dá, čo by som v situácii toho druhého urobil, alebo chcel urobiť ja a nie vzdať to hneď na začiatku. Život treba žiť, nie prežívať," dodal.
Článok pokračuje pod reklamou
Uznal, že sa situácia s debarierizáciou mesta trochu zlepšila a budujú sa nové chodníky, prístupy do verejných budov a podobne, ale ešte stále je podľa neho dosť problematické pohybovať sa na invalidnom vozíku na verejnom priestranstve alebo pri vstupe do budov.
"Vysoké obrubníky bez znížených nájazdov na prechody pre chodcov, nerovné povrchy či retardéry na cestách. Obmedzené sú aj možnosti dostať sa k službám. Človek na vozíku si musí rozmyslieť skadiaľ pôjde, ktorý obchod môže navštíviť, ktorého lekára, kaderníctvo, reštauráciu. V kultúrnom dome je bezbariérový prístup iba do kinosály, na mestský úrad na prízemie, ÚPSVaR má síce plošinu, no v zime je dosť obtiažne, až nebezpečné sa po nej dostať hore, lebo nie je krytá. Lekárne sú vcelku prístupné, vybavené buď vhodným prístupom, výťahom alebo zvončekom pre osoby s ŤZP. Bez pomoci a ochoty druhých ľudí si tu veľmi človek neporadí," opísal Filip, ktorý však chápe, že je to aj vec obmedzených financií, no na druhej strane by bolo podľa neho vhodné pred budovaním či rekonštrukciou prizvať na konzultáciu vozičkárov, alebo si to vyskúšať na vlastnej koži. "Lebo na poštu síce vybudovali výťah, no vymenili tam tak ťažké vchodové dvere, že človek na vozíku ich nemá šancu otvoriť. Ako podpredseda Komisie pre sociálne veci, zdravotníctvo a nájomné byty budem určite presadzovať, aby sa na tieto veci nezabúdalo."
Podľa Filipa sa o debarierizácii veľa hovorí a v mnohých smeroch sa to zlepšuje. "Aj EÚ vyžaduje zlepšovanie podmienok pre samostatný život osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, no realita je komplikovanejšia najmä v našich chudobnejších regiónoch. Mnohokrát sa stretávam s názorom, že také riešenia sú príliš drahé pre tak malú skupinu ľudí. Musíme si však uvedomiť, že bezbariérovosť slúži dobre aj seniorom, mamičkám s detskými kočíkmi, atď. A odrazu už tá skupina nie je až taká malá. Preto treba na to myslieť, budovať nové veci s ohľadom na tieto skutočnosti a staré zlepšovať v čo najväčšej možnej miere."
Je podľa neho veľmi smutné, keď sa niekto nemôže dostať zo svojho bytu, lebo sa s vozíkom nedostane do novovybudovaného výťahu a aj na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti potrebuje pomoc niekoľkých osôb. "Populácia starne, ľudí s pohybovými obmedzeniami pribúda a aj zdravý človek sa môže v okamihu takýmto stať," dodal.
"Ďakujem všetkým, ktorí mi vyjadrili vo voľbách dôveru a dali mi svoj hlas. Je to pre mňa veľká zodpovednosť a záväzok, lebo zastupujem všetkých občanov mesta Hnúšťa bez rozdielu.
Budem sa snažiť urobiť všetko, čo pomôže skvalitniť život v našom meste a taktiež pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa na mňa so svojím problémom obráti.
Sľúbil som, že sa za občanov postavím, takže hocijako sa to môže zdať v mojom prípade ťažké, keď sa chce, všetko sa dá a spolu to zvládneme."
NENECHAJTE SI UJSŤ
