V minulosti nad pokojom v meste počas nočných hodín bdel strážnik a hlásnik v jednej osobe. Keď sa blížila celá hodina, tak vchádzal do veže rímsko-katolíckeho kostola na dnešnom Hlavnom námestí. Tam fúkol do tureckej píšťaly a nočným tichom sa tak rozliehal prenikavý tón sprevádzaný následným hlásením času.
Obyvatelia mesta týmto spôsobom dostávali správy o presnom čase a tiež vedeli, že nad ich pokojným spánkom niekto dáva v meste pozor. Našťastie sme v tej dobe nežili, ale na druhej strane to musel byť zážitok, nechať sa takto vytrhávať zo spánku.
Článok pokračuje pod reklamou
Nočný hlásnik používal tureckú píšťalu až do roku 1835, potom v meste pristúpili k humánnejšiemu spôsobu oznamovania presného času a dôkazu o bdelosti hlásnika. Úderom hodín sa niesol slovný sprievod hlásnika.
Každé mesto alebo obec malo svoj vlastný text hlásenia, ktoré sa používalo. Zachovalo sa hlásenie, čo sa kedysi rozliehalo ulicami nášho mesta, a tak sa vieme vrátiť späť do minulosti. Toto hlásenie bolo v maďarskom jazyku a tu ide voľný preklad:
Desať hodín už odbili hodiny,
k všetkému dobrému pomôž nám Pán Boh!
Odídeš už na odpočinok,
ale nemáš napísané na čele:
Na svitaní vstaneš pre radosť alebo na smútok?
Desať hodín odbili už hodiny!
Jedenásť hodín je už u nás.
Kde, kto odpočíva, len my chodíme.
Keď nájdeme zlého človeka,
tak zákonne s ním zaobchádzame.
Jedenásť hodín je už u nás!
Článok pokračuje pod reklamou
Dvanásť hodín! Polnoc je už!
Mnoho nevzdelaných rozpráva,
že hodina duchov prichádza.
Na takéto povery my už neveríme!
Dvanásť hodín! Polnoc je už!
Po polnoci jeden úder,
o jeden deň žijeme dlhšie.
Pán riadi náš život,
poskytnime mu všetko,
Po polnoci jeden úder!
Po polnoci dve hodiny!
Pozdravený buď stvoriteľ.
Čo urobí mestský strážnik,
keď mu Pán nepomôže?
Po polnoci dve hodiny!
Po polnoci tri hodiny!
Ja ešte aj teraz chodím mestom.
Keď nespím, je to moja škoda,
oči aj tak nezatvorím.
Po polnoci tri hodiny!
Zdroj:
Magyar Nyelvőr – 15. évfolyam – 1886
Autor: Vladimír Gondáš
