No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Najdôležitejšie je, aby človek sám chcel a nevzdal to hneď, povedal Marek Cirbus

Zdroj: archív M. Cirbus

Pomáha ľuďom získavať kondíciu a snaží sa ich naučiť, ako sa správne a bez bolesti hýbať. Osobný tréner má byť osoba, ktorej veríte, že vám pomôže. Porozprávali sme sa s trénerom Marekom Cirbusom aj o tom, aké vzdelávanie by mal absolvovať kvalitný a spoľahlivý tréner.

Ako dlho sa venujete trénovaniu vy osobne a ako dlho trénovaniu svojich zverencov?

Mal som to šťastie, že som vyrastal v dobe, keď ešte nebol internet. To dalo tej našej či staršej generácii v istom zmysle voľnosť trávenia voľného času hlavne pohybom či pobytom na čerstvom vzduchu. Trénovaniu, alebo by som to nazval cvičenie, sa venujem od detstva. Bol som aktívne dieťa, v lete futbal alebo bicykel, v zime zase hokej či len samotné korčuľovanie.

Ale ak by som mal povedať dátum, kedy som začal akoby účelovo trénovať seba samého, tak to bolo od mojich 15-tich rokov. Vtedy som „pričuchol“ ku klasickej kulturistike a postupne ako som sa učil, tak som prešiel ku funkčnému tréningu.

Čo sa týka trénovania iných, tak profesionálne to už je 6 intenzívnych rokov, kedy mi „cez ruky“ prešla bežná verejnosť – v našom kruhu zvaní „hobíci“, ale trénoval i trénujem aj výkonnostných či profesionálnych športovcov.

Trénujete v nejakom konkrétnom fitnesscentre?

V tejto covidovej dobe sa viac orientujem na online osobné, ale aj skupinové tréningy. Okrem toho som sa tento rok presunul z Rimavskej Soboty, kde som donedávna pôsobil, do Banskej Bystrice. Momentálne som v tíme trénerov, s ktorými budem pôsobiť v novootvorenom fitnesscentre, v ktorom sa chceme venovať nielen „hobíkom“, ale rovnako aj profesionálnym športovcom – reprezentantom či deťom. Aktuálne sme vo fáze intenzívneho vzdelávania nových tréningových postupov od trénerskej svetovej špičky Michaela Boyla.

Absolvovali ste aj nejaké ďalšie kurzy?

Trénerstvo je oblasť, v ktorej sa treba neustále vzdelávať. Nekončí to skončením štúdia na vysokej škole alebo absolvovaním nejakého trénerského kurzu, kde dostanem „papier“, že som tréner.

Zúčastnil a zúčastňujem sa nielen domácich, ale aj zahraničných kurzov, kde mám možnosť čerpať od uznávaných trénerov, ktorí sú špička vo svojom obore. Myslím, že každý tréner, ak chce toto povolanie vykonávať tak, aby pomáhal druhým cítiť sa či vyzerať lepšie, tak vzdelávanie je nevyhnutné.

Čo by ste odporúčali ľuďom predtým, ako začnú s cvičením? Ako nájsť tú správnu motiváciu?

Toto je častá otázku, ktorú dostávam a jej odpoveď nie je jednoduchá. V prvom rade je ťažké, až nemožné niekoho donútiť či ho namotivovať, aby začal cvičiť. Musí to vychádzať z jeho presvedčenia, nie z vonkajšieho podnetu. Stretávam sa aj s tým, že nestačí ani uvedomenie si – musím niečo so sebou robiť, lebo som taký/á. Je to len dočasné a rýchlo to vyprchá.

Základom je uvedomiť si, že ak som sa nehýbal rok, dva či aj celý život, tak za mesiac nebude zo mňa „Adonis". Je to proces a ten vyžaduje čas. Ale ak by som mal dať radu, tak by som povedal, aby tomu ľudia dali mesiac, začali postupne a pod dozorom odborníka, ktorý sa mu venuje, vysvetlí mu všetko od základov a naučí ho sa správne hýbať.

Vtedy príde aj motivácia, lebo už počas toho mesiaca sa človek začne cítiť lepšie, má viac energie, ustúpi alebo aj vymizne bolesť, najčastejšie v spodnom chrbte, kolenách či v krčnej chrbtici – s čím môže súvisieť aj bolesť hlavy, ktorá taktiež môže ustúpiť.

Možno by som len doplnil, že to najdôležitejšie je, aby človek sám chcel a nevzdal to hneď. Rovnako aj mojim klientom na začiatku spolupráce hovorím, že hoci ich ja prevediem a ukážem im, ako sa majú hýbať, aby nielen dosiahli svoj cieľ, ale mali aj zdravšie telo, tak tá práca je na nich. A tá určite stojí za to.

Marek Cirbus s priateľkou Radkou.

Zdravé stravovanie pri športe je označované za vysoké percento úspechu. Čo by ste ľuďom odporučili?

Áno, presne tak. Zdravá strava ide s cvičením ruka v ruke. No priznám sa, že som hlavne silovo-kondičný tréner a nie odborník na stravu. Ak by som mal ale poradiť, tak základom je mať pestrú stravu, bez tých každodenných nástrah, aké všetci poznáme. To „zobanie“, ktorému je ťažko odolať.

No práve toto „zobkanie“ dokáže v dennom súčte vytvoriť ďalšie jedlo. Veľký pozor si treba dať aj na večerné vyjedanie. To je väčšinou spôsobené denným stresom, absenciou času na kľudné najedenie sa. Zdravá strava by však nemala byť jadrová fyzika, treba k nej pristupovať „sedliackym“ rozumom.

Všetci vieme, čo nám robí zle v stravovaní, len sa tomu nevyhýbame. To potom nemá za následok „len“ nárast hmotnosti, ale môže to mať oveľa väčšie následky na naše trávenie, ktoré do veľkej miery ovplyvňuje, ako sa stravujeme, či dokonca ako sme na tom s pamäťou či premýšľaním. Ide o tzv. gut-brain connection, teda prepojenie trávenia a mozgu.

Z toho dôvodu je ťažko povedať, ako si pripravovať jedlo. Pretože to, čo chutí jednému, nemusí chutiť druhému. Preto ak moji klienti chcú jedálniček, tak ku každému pristupujem individuálne a veľakrát stačí len zanalyzovať aktuálny jedálniček, vysvetliť si čo áno a čo nie, a nemusí sa pristúpiť k tvorbe jedálnička, kde gro tvorí ryža a dusené kuracie mäso.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo? Počas Vianoc si aj doprajete? Alebo sa držíte kréda všetko s mierou?

Mám veľa obľúbených jedál, tak je ťažko vybrať len jedno. No mám veľmi rád vajíčka, ktoré sú podľa mňa našou lokálnou superpotravinou. Ich výhodou je, že sa dajú pripraviť na rôzne spôsoby, dostatočne zasýtia a čo možno málo ľudí vie, sú aj palivom pre náš mozog a priaznivo vplývajú na naše premýšľanie.

Ale aj ja som len človek a rád si pochutím napríklad na pizzi. Z toho možno už dedukovať, že počas Vianoc si aj doprajem. Samozrejme, že s mierou. Predsa zaťažiť trávenie a nevedieť sa potom pohnúť nie je pre nikoho ideálny stav.

Avšak aj počas vianočných sviatkov by sme nemali zabúdať na pohyb. Či už vo forme prechádzky alebo aj cvičenia. Na výber máme beh, otužilci aj bicykel alebo typicky zimné športy, ako sú lyže, skialpy alebo bežky.

Momentálne stále pretrváva zložitá situácia aj čo sa týka rôznych športovísk. Ale vedeli by ste nám priblížiť, aké plány máte v novom roku? Čomu sa chcete venovať?

Situácia je, žiaľ, taká, aká je. A hoci trénerstvu až tak nepraje, ako som už spomínal, trénujem online a vzdelávam sa v oblasti športu. Verím, že sa situácia čoskoro zmení a všetci tréneri sa znova vrátime do „offline sveta“, kde je tá osobná interakcia s klientom oveľa lepšia.

Takže, moje plány, hoci závisia na vývine situácie, sú znova prejsť na osobné trénovanie ľudí. To je môj prvotný plán. Tie ďalšie som spomenul vyššie a okrem toho ma po ročnej pauze ťahá znova sa postaviť na štart prekážkových behov Spartan Race či zdokonaľovať sa v horolezectve, ku ktorému ma doviedla moja priateľka a zamiloval som si to.

Je to pre mňa veľký relax a rovnako aj veľkým zrkadlom, pretože práve tam zistíte, že ten známy citát: „To, či niečo dokážete alebo nie, je len na Vás“, je obrovskou pravdou.

Zdroj foto: archív Mareka Cirbusa


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross