Dňa 12. 2. oslavoval uhorský kráľ František I. (1768 – 1835) svoje 64 narodeniny. Jubileum to síce nebolo okrúhle, ale obyvatelia jeho ríše plánovali tieto narodeniny náležite osláviť. Bokom nemohla zostať ani Gemersko-malohontská župa. V každej jednej dedine alebo meste sa odohrávali celodenné oslavy.
V Rožňave mal taktovku nad oslavami samotný biskup Ján Scitovský a ako sa dá o celej udalosti dočítať, tak boli naozaj skvostné. Prím však držalo mesto Rimavská Sobota, kam už v predstihu prichádzali všetci činovníci župy, ako aj zástupcovia všetkých stavov. V meste bolo naplánované pri tejto príležitosti slávnostné župné zasadnutie.
Článok pokračuje pod reklamou
Pri brieždení toho rána sa v Rimavskej Sobote dunivo ozvala salva 101 výstrelov z mažiarov a tým sa zahájili pompézne oslavy kráľových narodenín. Bohoslužby išli podľa zaužívaného poradia v jednotlivých kostoloch a opakovali sa až do večerných hodín.
O ôsmej hodine ráno začala prvá bohoslužba pre evanjelikov augsburského a helvétskeho vyznania. Augsburského vyznania vchádzali pod vedením poslanca Uhorského snemu Samuela Draskótzyho a helvétskeho vyznania viedol druhý podžupan František Szilassy. Miestny učitelia pri tejto príležitosti vybrali pár nadaných žiakov, z ktorých vytvorili spevokol a za hudobného sprievodu zvyšovali dôležitosť celej slávnostnej omše.
Presne o desiatej hodine sa začali zbierať všetky župné stavy a bez ohľadu na vierovyznanie, sa presúvali do rímsko-katolíckeho kostola. Sprievod viedol kráľovský radca a prvý podžupan Karol Abaffy. Slávnostnú omšu celebroval rožňavský kanovník Andrej Marsovszky, ktorému asistovalo množstvo kňazov. Omše sa zúčastnila aj jedna stotina pešieho pluku kniežaťa Bentheima, ktorý táboril v našej župe. Vojaci stotiny začali strieľať v kostole slávnostné salvy, medzi ktorými predviedli „svätú obetu“ a na záver zaspievali „Teba pane chválime“.
Po tomto obrade dámami obklopený prvý podžupan v sídle župy podával pohostenie. Za zvukov hrmenia mažiarov a vyhrávania hudby, sa do pohárov nalievalo zlatisté víno. Pripíjalo sa na zdravie panovníkovi. Hodovalo sa až do večerných hodín a vtedy začínala voľná tanečná zábava, ktorú mali pod patronátom župní úradníci. Na zábavu boli pozvaní nielen vzdelaní šľachtici, kňazi či vojaci, ale z občianskeho stavu mnohí, ktorí mali zásluhy, a pozvanie sa ušlo aj pre vyslancov zo susedných žúp a iným spriateleným osobám.
V tanečnej sále sa skvel portrét panovníka, osvetľovaný sviecami, ktoré na obraz vrhali briliantové záblesky. Pred obrazom boli dvaja strážni anjeli, ktorí držali v rukách po jednom stĺpe. Na vrchu bol nápis: „Domovu najlepšiemu otcovi od stavov Gemerskej župy“.
Článok pokračuje pod reklamou
Pomerne veľké priestory ponúkajúca mestská radnica bola zaplnená a obsadené boli tiež všetky bočné miestnosti. Miestne dámy vhodne zvolili skromné oblečenie, takto vynikal ich prirodzení pôvab. Bez silenia a nervozity s úsmevom obsluhovali pánov a mládencov, ktorých zrak úľubne na nich spočíval. Celkový počet návštevníkov tanečnej zábavy prekročil 700 osôb, a zábavu začali opúšťať až v skorých ranných hodinách.
Mesto znášalo náklady na celodennú streľbu z mažiarov, na sviatočné osvetlenie mesta, ako aj iné sprievodné podujatia. Poskytlo tiež pre 210 vojakov pešieho pluku kniežaťa Bentheima, každému zdarma po libre (560 gramov) mäsa a po holbe (0,84 litra) vína.
Nuž a na záver šli priania, aby uhorský kráľ František I. mal dlhé a pokojné panovanie. Nech navždy prekvitá domovina počas jeho vládnutia!
Priania z Rimavskej Soboty zostali nevyslyšané, panovník mal pred sebou už len posledné tri roky svojho života…
Zdroj: Hazai ‚s Külföldi Tudósítások zo dňa 7. 3. 1832
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Smútočné oznámenie, Balog Erika (†66)
- Smútočné oznámenie, Ladislav Fiťma (†73)
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
