Menu
Na rohu dnešných ulíc Jánošíkovej a Hatvaniho stál v minulosti župný dom Malohontského dištriktu. Postavený mal byť v roku 1784 a na začiatku 20. storočia bol jeho vlastníkom Adolf Kern. Podľa miestnych zvyklostí sa dom nazýval podľa mena majiteľa.
Na prízemí budovy mal svoje obchodné priestory podnikateľ Alexander Imreh, ktorý tam prevádzkoval predajňu lahôdok a korenín, tiež mu patrili pivničné priestory pod budovou. Na prízemí mala predajňu s módnymi klobúkmi vdova Hrecsková. Ďalej boli na prízemí i poschodí súkromné byty. Na poschodí mal svoj byt Adolf Kern a advokát Dr. Rezső Weinberger a ďalšie bližšie neurčené osoby.
Článok pokračuje pod reklamou
Alexander Imreh rozširoval svoje podnikateľské aktivity. Cez Rimavskú Sobotu do Vysokých Tatier smerovalo čím ďalej tým viac automobilov. Nuž, tie museli niekde cestou doplniť pohonné hmoty. V tých časoch ešte absentovali čerpacie stanice a tak benzín predávali rôzni obchodníci. Predával ho aj Imreh a benzín vo fľašiach uskladňoval v pivnici Kernovho domu. Touto skutočnosťou nebol majiteľ budovy vôbec nadšený, v tej dobe boli známe nešťastia z rôznych kútov Uhorska, keď benzín v dôsledku nesprávneho skladovania explodoval a spôsoboval veľké škody.
Kern dohováral Imrehovi, aby v pivnici neskladoval benzín, ale jeho slová sa minuli účinkom. Napokon sa začali ozývať aj ostatní podnájomníci a obchodníci, ktorí sa obávali prípadného nešťastia. Adolf Kern zašiel na žandársku stanicu a chcel dosiahnuť, aby sa úradne zakázalo skladovanie benzínu v pivnici. Nepochodil, žandári nevenovali oznámeniu pozornosť a všetko išlo ďalej v starých koľajach.
Rimavská Sobota bola pokojným mestom, v jej blízkom okolí neboli kameňolomy, nebol tam ťažký priemysel, nič v meste nerachotalo, nebuchotalo, vládlo tam skoro idylické ticho.
Všetko sa to zmenilo 29. 5. 1912. V čase okolo 11.00 hod., vstupoval do pivnice Jenő Kreisz. Mal 14 rokov a u Imreha bol učňom. Vo vnútri pivnice mali byť v zaslepenom okne uložené štyri fľaše naplnené benzínom.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedna z tých fľašiek bola prasknutá a benzín z nej pozvoľna vytekal a vytváral na podlahe mokvajúce miesto. Kreisz z neznámych dôvodov nezapálil svetlo, ale vytiahol z vrecka zápalky. Pri mihotavom svetielku zápalky pravdepodobne uvidel mokrý fľak na dlážke a možno mu nedala zvedavosť, čo sa stane, keď sa ho dotkne plamienok. Snáď sa mu len pošmykla ruka, dnes sa to už nevie, ale horiaca zápalka prišla do kontaktu s benzínom. Ten okamžite vzbĺkol a horiaci pruh benzínu bol okamžite pri prasknutej fľaške.
