Menu
Škola, základ života. Kto by nepoznal túto prastarú múdrosť. To, že je naozaj stará svedčia aj začiatky školstva nielen vo svete, ale aj u nás, v Rimavskej Sobote. Zakladanie škôl v meste na Rimave siaha až do stredoveku, keď rímskokatolícka cirkev zriaďovala farské školy aj na území stolice.
„Už v 15. storočí sa spomínajú školy v Rimavských Janovciach, Čerenčanoch a v Tisovci. Najstaršia správa o mestskej latinskej škole je z Rimavskej Soboty z roku 1464 a 1542,“ uviedla pre Rimava.sk Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, podľa ktorej hlavnou úlohou vyučovania bolo osvojenie si kresťanského učenia. Ako poznamenala, obsah a rozsah vyučovania na týchto školách určovali príslušné cirkevné orgány. Z toho vyplýva, že vyučovacím jazykom bola latinčina.
Známe osobnosti pod jednou strechou najvýznamnejšej školy v meste
Do histórie školstva neodmysliteľne patria i gymnáziá. Tie v regióne vznikli na základoch elementárnych škôl v Gemeri, Ožďanoch a Rimavskej Sobote. „Do ožďanského gymnázia dávali rodičia svoje deti zo širokého okolia kvôli vyučovaniu maďarčiny. Časom sa táto škola humanitného charakteru zameriavala aj na prírodnovedné predmety,“ priblížila riaditeľka. Ďalšie gymnázium vzniklo v Rimavskej Sobote. Bolo to Zjednotené protestantské gymnázium, ktoré sa stalo najvýznamnejšou školou v meste. Za jeho vznikom stálo zlúčenie Gymnázia malohontského evanjelického seniorátu v Ožďanoch s Gymnáziom reformovanej cirkvi v Rimavskej Sobote. Podľa Bodorovej sa vyučovanie na gymnáziu začalo 11. októbra 1853 a jeho prvým riaditeľom bol Karol Terray. Gymnázium sídlilo na dnešnej Ulici B. Bartóka v budove Lýcea. Na tomto gymnáziu študovali podľa riaditeľky rôzne významné osobnosti Rimavskej Soboty. „Medzi nich patril napríklad Ján Botto, Ivan Krasko, Štefan Marko Daxner, Janko Jesenský, Lajos Pósa, Jószef Bodor a mnohí ďalší,“ priblížila riaditeľka. Ako ďalej spomenula, rozširovaním tried postupne budova prestala vyhovovať a preto sa v roku 1904 Zjednotené protestantské gymnázium presťahovalo do budovy na Daxnerovej ulici, ktorá sa od začiatku 20. storočia stala jednou z najfrekventovanejších ulíc v meste, práve kvôli novej budove gymnázia.
„Významnú etapu v školstve zohrala i pedagogická činnosť Jána Fábryho, ktorý sa v roku 1868 zaslúžil o založenie prvej Vyššej súkromnej dievčenskej školy v meste,“ uviedla Bodorová. Ako podotkla, Fábry súkromnú školu umiestnil do stoličného domu na Hlavnom námestí, kde dnes sídli Knižnica Mateja Hrebendu. Podľa slov riaditeľky sa v štyroch ročníkoch školy učili dievčatá z mesta, celej stolice, ale aj zo vzdialenejších stolíc. Súkromná škola však svoju činnosť končí po 17-tich rokoch kvôli finančným problémom, a tak Vyššiu súkromnú dievčenskú školu v roku 1885 zatvorili. O päť rokov neskôr však znova otvorili podľa Bodorovej niekoľko tried Dievčenskej školy a umiestnili ju do budovy bývalých kasární (dnešná budova Gemersko-malohontského múzea, pozn. red.). Z budovy sa potom škola presunula do novej budovy na Šrobárovej ulici.
Miesto aj pre umelcov, pôrodné baby i materskú škôlku
V Rimavskej Sobote má bohatú históriu aj umelecké školstvo. Prvým sídlom Hudobnej školy boli v roku 1931 podľa Bodorovej zadné priestory prízemia budovy Gemersko-malohontského múzea. „Z budovy múzea sa škola premiestnila roku 1949 do súčasných priestorov na Salvovej ulici, kde predtým bol rímskokatolícky kláštor takzvaný Sémanov ústav a dievčenský inštitút,“ priblížila riaditeľka. Neskôr, v roku 1961, bola Hudobná škola premenovaná na Ľudovú školu umenia a v roku 1963 pribudol výtvarný odbor.
„V roku 1877 sa spomína v prameňoch i jedna z najstarších odborných škôl, a to Rezbárska škola v Tomašovej, o ktorej je v prameňoch zmienka, že fungovala len jeden rok,“ spomenula. Ako ďalej Bodorová dodala, na prelome 19. a 20. storočia existovala i Hrnčiarska škola, ktorej výroby uchováva Gemersko-malohontské múzeum. Budova tejto školy stála ešte v roku 1949, kedy v nej mesto zriadilo práčovňu. „Škola vychovávala chýrnych rimavskosobotských hrnčiarov a kachliarov, o ktorých sú prvé zmienky už v 16. storočí,“ avizovala Bodorová.
Medzi odbornými školami mala na začiatku 20. storočia svoje miesto aj jedna ojedinelá. „Pri stoličnej nemocnici fungovala v roku 1901 odborná škola pre pôrodné asistentky, takzvané pôrodné baby,“ ozrejmila riaditeľka. Neskôr od roku 1902 našli miesto pre výučbu v stoličnom dome na Hlavnom námestí (dnes budova Knižnice Mateja Hrebendu). V Rimavskej Sobote však v polovici 19. storočia vzniklo i jedno z prvých predškolských zariadení v Uhorsku – materská škôlka Gizella, ktorú založili v roku 1850. „Budova škôlky Gizella, pomenovanej podľa učiteľky Gizelly Komjáthyovej stojí dodnes oproti novšej budovy mestského úradu na Svätoplukovej ulici. V budove sídli Zväz telesnej výchovy a športu,“ zakončila riaditeľka Bodorová.
Školstvo v Rimavskej Sobote má ozaj bohatú históriu. Do nej patria nielen významné osobnosti, ktoré študovali v meste na rieke Rimava, ale aj rôzni umelci či remeselníci. A hoci už väčšina z nich nie je medzi nami, budovy, ktoré kedysi boli miestom vzdelanosti môžeme obdivovať dodnes.
Zdroj: Marek Cirbus
