No active "ca-sidebar-197687" sidebar

R. SOBOTA: Zmrzlinová Ulica SNP

perex-zmrzlinaUlica SNP v Rimavskej Sobote, známa aj ako pešia zóna. Nielen v minulosti lemovaná rôznymi obchodmi, ktoré obyvateľov lákali na výhodné nákupy, ale známa aj sladkými dobrotami z cukrárne na rohu a pravou balkánskou zmrzlinou.Asi najznámejší „chrám“ pre milovníkov sladkostí bola na rohu stojaca budova * Miszkolczyho Miskolczyho cukráreň. Prevádzka patrila Lajosovi Miskolczy a založili ju v roku 1870. Ako ďalej Rimava.sk informovala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Oľga Bodorová, pochutnať si v nej obyvatelia mohli na rôznych zákuskoch, ale aj v cukrárni vyrábanou zmrzlinou. „Podávali aj čaj, kávu a bola tu i možnosť prečítať si noviny a časopisy,“ doplnila riaditeľka. Nebola to však jediná cukráreň v meste. Keďže chuť na sladké obyvateľov neobchádzala, viaceré cukrárne si navzájom konkurovali.

No najsilnejším z nich bol Ramada Hazír. „Bol to známy pouličný predavač pravej balkánskej zmrzliny, ktorý po tejto ulici po mnoho rokov ponúkal svoj tovar,“ priblížila Bodorová. Ako ďalej spomenula, Hazír bol v meste prvým výrobcom zmrzliny, ktorý sa do Rimavskej Soboty prisťahoval okolo roku 1910. Jeho letnému osvieženiu podľa Bodorovej neodolali nielen deti, ale aj dospelí.

K tomuto najznámejšiemu predavačovi zmrzliny ako i k Ulici SNP neodmysliteľne patrila mobilná predajňa tejto lahôdky. Bol to podľa riaditeľky malý drevený vozík s dvomi vozovými kolesami. „Akási rikša s naloženou zmrzlinou a charakteristickým zvukom zvončekov lákali zákazníka,“ poznamenala Bodorová. Hoci v lete Ramada Hazír robil nejednému obyvateľovi Rimavskej Soboty radosť svojou pochúťkou, on sám s ňou mal práce už v zime. Ako priblížila riaditeľka, Hazír celú zimu lámal ľad na Rimave a ukladal ho medzi vrstvy slamy, aby v lete mal čím zmrzlinu chladiť.

„Pravá balkánska dobrôtka nemala na okolí páru,“ povedala Bodorová a dodala, že prišli aj časy, keď Hazír zmrzlinu mohol predávať iba vo vedľajších uličkách. Podľa jej slov hrdí cukrári si na úradoch vybavili, aby Turkovi so zmrzlinárskym vozíkom zakázali predávať v centre mesta, keďže konkuroval ich cukrárňam. „Ramada Hazír toto rozhodnutie prijal s pokorou, ale nedal sa odradiť. Zvončekom cinkal po bočných uličkách mesta, častokrát sa vybral ešte za úsvitu,“ ozrejmila.

Hazír to však nemal ľahké ani vo svojom osobnom živote. Sníval o šírych moriach a veľkom svete, až ho to nakoniec z jeho rodnej Macedónie prinieslo do Rimavskej Soboty. Tu bol pre Maďarov Slovan a pre Slovákov Turek. To, že bol cudzinec mu rovnako aj úrady dávali pocítiť. Hoci to nemal ružové, v Radnovciach sa spoznal so svojou prvou manželkou Máriou Molnárovou, s ktorou mal neskôr sedem detí. Po jej smrti sa oženil druhýkrát, a to s Helenou Sivákovou, s ktorou už ďalších potomkov nemal. A hoci už mal druhú manželku, on ako aj jeho deti dostali štátne občianstvo až začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Po jeho smrti v roku 1972 donedávna v rodinnej tradícii pokračoval aj jeho syn Ibrahim. Rimavskosoboťania si ho určite pamätajú ako si rád vysedával pred svojou predajňou zmrzliny na Hlavnom námestí. Receptúru pravej balkánskej zmrzliny si však Ibrahim zrejme zobral so sebou...

  • Doplnené 18. júla o 14:30 hod.
    V rodinnej tradícii výroby zmrzliny ešte stále pokračuje syn Šahin Hazír, brat nebohého Ibrahima. Zmrzlinu podľa pôvodného receptu stále varí a predáva v Bátke, donedávna zmrzlinu predával aj na rekreačnom stredisku Kurinec.

Zdroj: Rimava.sk, Katarína Borosová: Sobotské osudy


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross