No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Rimavskosoboťanka učí slovenčinu v Maďarsku. Slovenčina tu pretrváva vďaka odhodlaným komunitám

17. septembra 2024 | | |  | 
Zdroj: archív Marianna Boršová

RIMAVSKÁ SOBOTA/SARVAŠ – Rimavskosoboťanku Mariannu Boršovú môžu poznať pedagógovia a študenti viacerých stredných škôl v Rimavskej Sobote. Dlhé roky učila angličtinu a slovenčinu. Momentálne pôsobí v Maďarsku ako učiteľka slovenského jazyka.

Táto odhodlaná učiteľka poskytla pre portál Rimava.sk unikátny rozhovor.

Celý svoj pracovný život ste strávili v Rimavskej Sobote. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa presťahovali do Maďarska a učili tam slovenský jazyk?

Učila som dlhé roky angličtinu a slovenčinu, a čím viac som sa venovala slovenčine, tým viac som premýšľala o tom, prečo sa nám nedarí žiakov slovenčinu perfektne naučiť. Zaujímalo ma, ako Slováci žijúci v izolácii, napríklad v Maďarsku, dokážu udržať svoj jazyk a tradície. Keď som objavila výberové konanie na zahraničných učiteľov a lektorov, cítila som, že je to pre mňa príležitosť spojiť moju prácu s týmto záujmom. Tak som skončila v Sarvaši, v Békešskej župe, kde ešte stále žije slovenská komunita.

Článok pokračuje pod reklamou


Ako prebiehal váš prechod z Rimavskej Soboty do Sarvaša? Bolo to náročné rozhodnutie?

Bol to veľký krok, ale rozhodla som sa rýchlo. Rimavská Sobota bola mojím domovom mnoho rokov, začínala som tam ešte pred Nežnou revolúciou ako učiteľka angličtiny na Obchodnej akadémii. Neskôr som sa venovala angličtine a slovenčine na rôznych školách, no vždy som hľadala nové výzvy. Práca v Sarvaši, kde je stále silná slovenská komunita, mi prišla ako zaujímavá možnosť odovzdať svoje skúsenosti a zároveň zistiť, ako Slováci v zahraničí prežívajú so svojím jazykom.

Ako vyzerá život v Sarvaši? Aká je tam slovenská komunita?

Sarvaš je malé mesto v druhej najchudobnejšej župe Maďarska, v Békešskej župe, a život tu nie je jednoduchý. Napriek tomu sú ľudia veľmi milí a ochotní pomôcť. Slovenská komunita tu má hlboké korene. Starí rodičia hovoria starobylým nárečím, ktoré je popretkávané zvláštnymi slovami zo Sarvaša. Mnohí z nich pochádzajú zo samot, ktoré nazývali salašmi, a dnes, aj keď žijú v meste, radi sa vracajú na dedinu. Slovenský jazyk a tradície sa tu snažia udržať prostredníctvom dvojjazyčnej školy a škôlky, kde sa vyučuje aj po slovensky.

Ako vnímate svoju prácu v tejto komunite? Aké sú vaše hlavné ciele?

Je to veľká výzva a aj obrovská zodpovednosť. Školu navštevuje takmer 300 žiakov a veľa z nich má záujem o slovenčinu, hoci doma už hovoria prevažne maďarsky. Mojím cieľom je pomôcť im udržať si jazyk a hlbšie pochopiť slovenskú kultúru. Deti sa pripravujú na jazykové skúšky a pracujeme na tom, aby ich úroveň slovenčiny rástla. Organizujeme rôzne aktivity, ako výlety na Slovensko, aby deti mohli zlepšiť svoje jazykové schopnosti priamo v praxi.

Aké ďalšie aktivity prebiehajú v rámci slovenskej komunity v Sarvaši?

V meste pracuje slovenský spolok Vernosť, ktorý organizuje rôzne kultúrne podujatia. Tento týždeň napríklad členky spolku pomáhali v škole variť slivkový lekvár počas Slivkových dní, čo je miestna oslava zberu úrody. Spolok vydáva aj Ľudové noviny, kde informujú o svojich aktivitách. Vystúpenia našich žiakov sú veľmi obľúbené – spevácky súbor Jelenček a citarová skupina Lipôčka často predvádzajú slovenské piesne zo Sarvaša. Kultúrny život spestruje aj Dom Slovákov, kde sa organizujú spoločenské hry a stretnutia v slovenčine.

Článok pokračuje pod reklamou


Aké sú vaše dojmy z prvej etapy práce v Sarvaši? Ako sa vám darí prispôsobiť?

Zvykám si. Už mám povolenie na pobyt aj pracovnú zmluvu. Škola, v ktorej pracujem, je dobre vybavená, máme dokonca klimatizáciu v triedach, čo je veľká pomoc počas horúcich dní. Dostala som služobný byt, čo mi veľmi uľahčuje život a prácu. Som nadšená z toho, ako sa žiaci snažia a teším sa na ďalšie obdobie. Verím, že spoločne dokážeme posilniť ich vzťah k slovenčine.

Čo vás najviac prekvapilo na živote v Maďarsku?

Určite som bola prekvapená tým, ako srdeční sú tu ľudia. Život v Békešskej župe je ťažký, ale všetci, s ktorými som sa stretla, boli veľmi priateľskí a nápomocní. Rodičia žiakov si veľmi vážia prítomnosť slovenských učiteliek v škole a niekoľkí dokonca prejavili záujem o hodiny slovenčiny. Veľa práce ma ešte čaká, najmä s ôsmakmi, ktorí sa pripravujú na jazykovú skúšku, ale som optimistická.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Čo by ste chceli dosiahnuť počas vášho pôsobenia v Sarvaši?

Mojím hlavným cieľom je, aby si žiaci uvedomili, aký dôležitý je ich jazyk a kultúra. Verím, že sa nám podarí zvýšiť záujem o slovenčinu nielen medzi žiakmi, ale aj medzi rodičmi a širšou komunitou. Tiež sa teším na spoluprácu s ďalšími slovenskými školami, ako napríklad s Pedagogickou a sociálnou akadémiou v Lučenci, ktorej študentky prídu na stáž do našej škôlky. Ak sa nám podarí prehĺbiť tieto vzťahy a vytvoriť prostredie, kde slovenský jazyk a kultúra budú naďalej prekvitať, budem spokojná.

Pani Marianne ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v ďalšej práci v Sarvaši.


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross