Menu
Na Družstevnej ulici v Rimavskej Sobote to v sobotu 18. júla rozvoniavalo gulášom. Miestni obyvatelia sa rozhodli zorganizovať prvý susedský Družstevný guláš, ktorého hlavným cieľom nebolo len dobre sa najesť, ale najmä stretnúť sa, porozprávať a spoznať ľudí, ktorí bývajú za vedľajšími dverami.
S myšlienkou usporiadať spoločné stretnutie prišla Anna Sághiová po tom, ako v zime na Rimava.sk čítala o vianočnom punči na Chrenovisku.
„Pôvodne som chcela, aby sme až budúci rok urobili predvianočné stretnutie s punčom. Náš sused Alexander Miklóš však navrhol, aby sme to skúsili už teraz v lete a uvarili guláš. Chceli sme zistiť, aký bude záujem ľudí,“ povedala.
Článok pokračuje pod reklamou
Od nápadu k samotnej realizácii uplynul len približne týždeň. Obyvatelia si rozdelili úlohy, každý bytový dom mal svojho zástupcu, ktorý vyzbieral príspevky. Sághiovci zabezpečili nákup, suseda pripravila plagát a ostatní priložili ruku k dielu.
„Sadli sme si do altánku, rozdelili sme si robotu a išlo sa. Bola to veľmi spontánna akcia,“ spomína s úsmevom organizátorka.
O guláš sa postaral hlavný kuchár Juraj Šághi spolu s Alexandrom Miklóšom. Pri príprave nechýbali ani úsmevné momenty.
„Ženy krájali cibuľu a zemiaky, potom nás šéfkuchár pokarhal, že sme ich nakrájali príliš nadrobno,“ smeje sa Anička. V kotlíku sa napokon spojila krkovička, bravčové plece aj divina. Hoci padali rôzne návrhy na recept, napokon sa rozhodli pripraviť guláš bez zeleniny.
Veľký 50-litrový kotol zabezpečil organizátorkin manžel. Guláša bolo toľko, že si poň ešte aj v nedeľu chodili susedia s miskami.
Na podujatie prišlo približne 30 ľudí. Organizátori priznávajú, že dúfali vo vyššiu účasť, najmä zo strany nových obyvateľov sídliska.
„Trochu ma mrzí, že práve noví susedia neprišli. Chceli sme sa s nimi zoznámiť. Rozumiem však, že bola sobota, leto, prázdniny a nie každému to vyhovovalo. Väčšinou sme tam boli staršia partia. Možno nás mladší už vnímajú ako inú vekovú kategóriu,“ zamýšľa sa.
„Máme susedku, ktorá má viac ako 90 rokov, aj ďalších seniorov so zdravotnými problémami. Nabrali sme im guláš a odniesli sme im ho domov, aby aj oni mohli ochutnať a cítili, že sú súčasťou nášho stretnutia.“
Podľa Anny Šághiovej bolo najkrajšie sledovať, ako sa ľudia počas celého dňa rozprávali a spolupracovali. Napriek horúčave si pomáhali aj s presúvaním lavičiek do tieňa. „Večer sme sedeli a povedali sme si, že to stálo za to. Nikto sa neopil, neboli žiadne konflikty, len príjemná atmosféra.“
Organizátorku však mrzelo, že na podujatie neprišli deti. „Je pekné, keď deti vidia, že sa ľudia vedia stretnúť, porozprávať a tráviť spolu čas. To je podľa mňa dôležitý príklad.“
Pre Annu Šághiovú malo stretnutie aj osobný rozmer. „Som veľa doma a takéto akcie mi veľmi pomáhajú. Chýba mi kolektív aj organizovanie podobných podujatí. Človek potrebuje byť medzi ľuďmi.“
Organizátori veria, že zo susedského guláša sa stane tradícia. Najbližšie by chceli zorganizovať predvianočné stretnutie pri punči. Podľa Šághiovej podobné podujatia pomáhajú obnovovať to, čo sa z medziľudských vzťahov postupne vytráca.
„Dnes je bežné, že sused suseda ani nepozná. Mne sa to nepáči. Kedysi, keď mi chýbala soľ, zaklopala som susedke a bez problémov mi ju požičala. Dnes to už veľmi nefunguje. Každý je sám pre seba. O to viac si vážim, že sa u nás ľudia ešte dokážu stretnúť. Keď o tom rozprávam známym z iných sídlisk, často nám hovoria, že nám takéto susedské vzťahy závidia.“
NENECHAJTE SI UJSŤ
