No active "ca-sidebar-197687" sidebar

TOMÁŠ MAJOROŠ: Soboťan, ktorý sa našiel v extrémnych triatlonoch

perex-triatlonHoci je Rimavská Sobota malým mestom, je takpovediach mekkou skvelých športovcov, ktorí dosahujú výborné výsledky. Sú však medzi nimi aj takí, ktorým učarovali preteky, kde sa testujú hranice ľudských možností. Do tejto kategórie pretekov nepatrí len najťažší prekážkových beh Spartan Race či iné, ale aj extrémne triatlony. Tie si získali pozornosť 25-ročného rodáka z Rimavskej Soboty, Tomáša Majoroša. Tomáš v uplynulých dňoch úspešne dokončil trilógiu extrémnych triatlonov na Slovensku. Pre Rimava.sk porozprával aké to je stáť na štarte týchto pretekov, čo prežíval na trati ako aj po dobehnutí v cieli.

Hovorí sa, že chuť vyskúšať triatlon nepríde len tak. U väčšiny to príde po nejakom inom športe. Ako to bolo v tvojom prípade?
Stále ma bavili kondičné športy. Od mala som robil džudo, MMA, plávanie, futbal. V tomto športe som sa našiel. Rád plávam, bicyklujem a tiaž rád behám. Teda sú to tri veci, ktoré ma bavia a preto som sa našiel v triatlone.

Oravaman Extreme Tour, niektorí z nás vedia aké sú to preteky. Ale predsa, priblíž nám o čo vlastne ide a prečo práve tento druh preteku?
Oravaman Extreme Tour je trilógia troch extrémnych triatlonov Goralman, Oravaman a Jánošík Slovak Extreme Triathlon, sú to dva polovičné extrémne triatlony Ironman (Goralman, Oravaman) a jeden celý extrémny triatlon, Jánošík.
Goralman (2 km plávanie – 83 km bicykel– 21 km beh) s prevýšením 2200 metrov v krásnom prostredí Bielej Oravy. Plávanie v Oravskej priehrade ďalej trať pokračovala rýchlou a mierne zvlnenou cyklistikou s 800-metrovým prevýšením na najsevernejšom území Slovenska prechádzajúca cez Oravské Veselé, Mútne, Novoť, Námestovo, Oravskú Polhoru až na chatu Slaná voda. A unikátny beh s prevýšením 1400 metrov, ktorý dá každému poriadne zabrať, s výbehom na malú Babiu horu a zbehom do Poľska a výbehom na veľkú Babiu horu, do výšky 1725 m.n.m. Heslom pre Goralman je: Strmý, Strmší, Goralman!
Oravaman (2km plávanie – 90km bicykel – 21km beh) s prevýšením 3300metrov v prostredí Zuberca. Plavecká časť sa odohrávala v Liptovskej Mare potom nasledovala cyklistická časť na Liptovský Trnovec – 2krát, Taliakova chata a odtiaľ beh na Roháče .
Jánošík – Slovak Xtreme Triathlon (3,8 km plávanie – 180 km bicykel – 42,2 km beh) s prevýšením 5600 metrov. Je inšpirovaný filozofiou a princípmi jedinečnej trilógie extrémnych triatlonov allXtri (NORSEMAN Xtreme Triathlon, SWISSMAN Xtreme Triathlon, CELTMAN! Extreme Scottish Triathlon). Išlo o nočné plávanie v Oravskej priehrade, nočnú cyklistiku a beh po hrebeňoch Malej Fatry.

Ktoré z pretekov tejto trilógie si absolvoval? A ktorý bol podľa teba najťažší? Potvrdilo sa heslo pretekov: Bude ako nebolo? 😉
Absolvoval som všetky tri preteky. Každý bol jedinečný a náročný, a určite platilo heslo: Bude ako nebolo. Goralman mi osobne nevyšiel, trápili ma počas celých pretekov žalúdočné kŕče. Nevedel som vydať zo seba maximum a celé preteky som sa trápil. Po nich som dva týždne prekonával krízu, nevedel som sa naladiť späť na tréning. Neviem čím to bolo, či psychické vyčerpanie alebo pretrénovanosť. Pred Oravamanom som sa snažil dávať si ľahšie tréningy a  aby to načasovanie formy a chuť prišla na preteku, čo mi aj vyšlo. Preteky nedokončilo okolo 100 pretekárov. Počasie bolo od rána veľmi zlé, zažili sme veľké vlny počas plaveckej časti, vietor dážď a šmykľavá cesta na cyklistickej časti priniesla veľa pádov. Boli to naozaj extrémne preteky pri teplote 10 až 5 stupňov Celzia a k tomu silný vietor, ktorý však stál za to. Aj napriek tomu sa mi išlo počas celých pretekov dobre. Až na cyklistickú časť, kde mi zamrzli ruky v zjazdoch a nevedel som brzdiť a radiť. Na behu sa mi už išlo veľmi dobre, predbehol som viacerých pretekárov. V cieli som bol aj sklamaný, že je už koniec. Mal som ešte rezervy, vedel som, že mám na viac a to bol aj dôvod prečo som sa rozhodol isť aj na tretí a zároveň najťažší pretek, Jánošíka 🙂 Ten som šiel 20 hodín. Bol to boj, štart o polnoci, a to nočným plávaním (3,8 km) v Oravskej priehrade potom nádherná nočná cyklistika (180 km s prevýšením 2 600 m) s východom a skvelý beh (42,2 km s prevýšením 3 000 m).

Väčšinou a takomto druhu triatlonu pretekár môže mať doprovod, resp. svoj podporný tím. Mal si aj ty ten svoj, ktorý ťa sprevádzal počas pretekov? V čom spočívala ich pomoc?
Podľa pravidiel pretekár musel mať tzv. supportera, teda doprovod, a to počas behu. V cyklistickej časti mohlo ísť za pretekárom auto, ktoré sa počas nočnej cyklistiky staralo o mňa, poskytovalo mi vodu, jedlo a oblečenie. O toto sa staralo Mišo Svoreň, ktorý ma sprevádzal počas celého 42km dlhého behu a Peťo Láska, ktorý bol šoférom.

Absolvovať takéto extrémne preteky vyžaduje dlhú a určite aj náročnú prípravu. Ako približne vyzerala tvoja príprava? Venoval si niektorej časti (plávanie, beh, bicykel) väčšiu pozornosť? A kde si trénoval, ak to nie je tajomstvo? 🙂
Moja príprava začala dosť neskoro. V januári som mal operáciu kolena chrupavky – meniskusu. Doba rehabilitácie trvala približne 3 mesiace a počas tej doby som sa sám dával dokopy. Zlepšoval som hlavne plávanie, v ktorom mi pomohol môj tréner Peťo Láska. Zlepšili sme techniku a rýchlosť, chodil som aj do posilňovne, ale noha po operácii nemala silu. Bolo to ťažké aj po psychickej stránke, zvládnuť všetko od začiatku a hlavne to, že silovú a objemovú prípravu som neabsolvoval tak, ako som si predstavoval. To som pocítil počas sezóny. Plávanie a cyklistika sa teda dala trénovať, s behom som začal o čosi neskôr. V príprave mi pomáhali chalani z cyklistického klubu Rimavská Sobota, Ondrej Bakša, ktorému ďakujem za rady počas prípravy, a Filip Balciar, ktorý sa staral o servis bicykla. A kde som trénoval? Väčšinou tu na okolí pri Kokava či Hnúšti, kde sú nejaké kopce a beh som v okolí Kamenného Janka, Maginhradu či na Kráľovej holi. Čo sa týka môjho tréningového týždňa, snažil som sa ho rozdeliť na jeden objemový a jeden intervalový, na zrýchlenie tempa či už v prípade plávania, bicykla alebo behu. Najhoršie to bolo s časom, keďže pracujem 12 hodín na nohách a v práci sa mi strieda  krátky a dlhý týždeň. Preto moje tréningy často prebiehali o piatej ráno, po tme pred prácou bicykel a beh. Plávanie som si nechával na dni, keď som mal voľno. V zime som plával v plavárni a neskôr už len v jazere na Kurinci. Príprava na takéto preteky dá zabrať, hlavne časovo a človek, keď pracuje tak nie vždy je to ľahké. Preto poctivý a systematický tréning je veľmi dôležitý rovnako aj spánok a regenerácia .

Okrem železnej kondície rozhoduje aj psychická pripravenosť. Pripravoval si sa na preteky aj po tejto stránke? 
Kondícia je určite dôležitá, ale tieto preteky preveria každého aj po tej psychickej stránke. Človek musí byť silný hlavne a nevzdávať sa. Boli dni alebo aj týždne, keď to nešlo podľa mojich predstáv. Vtedy som počas tréningov zvoľnil a snažil som sa dávať si ich ľahšie a tak sa psychicky naladiť, aby som mal lepší pocit ako z ťažkého tréningu, v ktorom som sa vytrápil. Veď predsa nie každý tréning musí vždy bolieť a byť ťažký, a na strane druhej nie vždy máme svoj deň..

Prejsť cieľom je na extrémnych triatlonoch takpovediac istým vykúpením. Aké pocity v tebe zavládli po dobehnutí?
Pred pretekom som mal stres, nikdy som neplával za tmy 4 kilometre a nie ešte v Oravskej priehrade, ktorá je neskutočne veľká a teplota vody bola okolo 15 stupňov. Hneď po štarte však stres zo mňa opadol. Plávalo sa mi dobre aj keď som miestami nevedel či plávam dobre.  Po dvoch kilometroch som zastal a pozrel naokolo a každý plával kade-tade. Ja som plával v jednej skupine, zastali sme a vravím: Chlapi máme dva kilometre, poďme plávame naspäť. Hneď z výbehu z vody ma už čakal supporter Mišo Svoreň, ktorý mi mohol pomáhať s vyzlieknutím neoprénu. Pri tom som dostal nepríjemný kŕč do oblasti stehna. Snažil som sa rýchlo obliecť a nasadnúť na bicykel. Prvé kilometre boli ťažké až kým som sa nezorientoval a neprepol na iný režim. Bola mi zima, keďže som bol celý mokrý a rovnako ráno o jednej na Orave tiež nie je najteplejšie. Na 80. kilometri som zablúdil a zašiel o 11 kilometrov mimo trate, čo bolo dosť zlé. Stratil som tam čas, ktorý som musel doháňať na behu.  Po  191. kilometri, čo som si dal o 11 naviac, prišiel beh. Prechod z bicykla na beh som zvládol veľmi dobre, na čo som dbal aj v príprave. Prvých 25 kilometrov bolo dosť dobrých, jedine o čo som mal obavy bol stop limit na 25. kilometri, ktorý som stihol len o 3 minúty pred stop limitom. Keby to nestihnem bol by to pre mňa koniec pretekov. Posledne 3 kilometre sme bežali aj s Mišom na 100 percent, vtedy už išlo o všetko. Vtedy mi bolo veľmi ťažko, vypil som pol litra Coly a zjedol som dva banány, ktoré som si vyváľal v soli a myslel som, že už ďalej nejdem. Mišo aj s Peťom ma vtedy psychicky podporili a išiel som ďalej. Ďalší stop limit bol už na 35. kilometri, ten sme stihli s 30-minútovým predstihom. Odtiaľ už bola nekonečná cesta do cieľa. Ďalšia kríza prišla na Veľkom Rozsutci, bolo mi zle, točila sa mi hlava, nevedel som čo mi je, či to je z únavy alebo z nadmorskej výšky. Trvalo to asi 20 minút, dole bol už stopl limit, kde bola aj občerstvovačka. Dal som si tam kofeínový gél, niečo som zjedol a prešlo to a potom až do cieľa som už bol v pohode. A pocity po dobehnutí? Ťažko slovami opísať tú radosť, z očí mi od šťastia tiekli slzy, bol som hrdý na seba, že som to dokázal a zároveň šťastný, že som mal okolo seba ľudí, ktorý ma podržali počas preteku keď mi bolo ťažko.

A čo ďalšie plány? Chystáš sa absolvovať túto trilógiu aj budúci rok alebo by si chcel vyskúšať aj niečo iné? 
Plány do budúcna mám. Je to Swissman, na ktorý sa idem registrovať. Je to však otázka šťastia, či ma vyžrebujú. Pri výbere dávajú hlavne dôraz na to, aké preteky ste absolvovali. Dúfam, že budem mať šťastie, podľa toho si nastavím ďalšiu prípravu na sezónu. Či sa upriamim na Swissman a keď nie, tak určite pôjdem opäť na celú trilógiu.

Veľa ľudí, ktorí okúsia rôzne bežecké či cyklistické preteky by chcelo vyskúšať práve triatlon. Čo by si im odporučil v rámci prípravy? Aká by mala byť základná výbava triatlonistu?
Každému odporúčam vyskúšať si tento šport. Je to však dosť náročné, hlavne v príprave musíte dbať na každý jeden šport – plávanie, bicykel, beh. Je to teda ťažšie ako venovať čas len jednému športu. Rovnako aj výbava bicykla je dôležitá, to však záleží od typu pretekov, keďže sú aj cross triatlony. V prípade použitia neoprénu to taktiež súvisí s typom triatlonu, pri krátkych triatlonoch nemá význam ho používať, iba pri polovičnom alebo celom Ironmanovi, kde sa plávajú dlhšie vzdialenosti, niekedy aj v studenej vode. Ďalej plavecké okuliare, hodinky, ktoré merajú váš tep, bežecká obuv, je toho viac..

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Tomáš Majoroš


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross