V Hodejove býval v 19. storočí zemepán resp. veľkostatkár Komlós – Keresztesi Fejerváry János. Vlastnil tam pomerne rozsiahle majetky, ako aj v priľahlom okolí. Býval vo svojom kaštieli, ktorý bol na prelome 19. a 20. storočia prestavaný na miestny evanjelický kostol. O jeho živote sú len útržky informácií, vieme však, že sa v rokoch 1848 – 1849 zapojil do revolučných čias ako nadporučík domobrany.
Neskôr pracoval na župnom súde v Rimavskej Sobote a po reforme súdnictva sa stal sudcom kráľovského súdu. Na úplnom sklonku svojho života sa presťahoval do Rimavskej Soboty, kde sa stiahol do ústrania a vychádzal von len na krátke prechádzky alebo na sporadické návštevy svojich starých spolubojovníkov a priateľov. Veľa zaujímavých vecí by o ňom vedeli porozprávať jeho priatelia, ale tie neboli určené pre cudzie uši. Čas postupne plynul, jeho známi buď zomreli alebo sa odsťahovali, a tak historky odišli nenávratne do zabudnutia. Jedna sa však predsa len zachovala.
Článok pokračuje pod reklamou
V roku 1851 skončil Tereziánsku vojenskú akadémiu vo Viedni a bol vyradený v hodnosti podporučíka II. stupňa, jeho mladší synovec Geyza. Tomuto otec bol vojakom z povolania a väčšinu kariéry strávil v Čechách alebo v Poľsku. Geyza sa narodil v meste Jaroměř (meno Geyza zvolené netradične, neskôr si už udával Géza), a tak od detstva sa naučil česky, poľsky a v škole nemecky, pričom maďarský jazyk sa vedel učiť len v domácnosti, jeho okolie ním nerozprávalo. Rodičia sa ho preto rozhodli poslať do Hodejova, kde sa mal v tomto jazyku zdokonaliť. Traduje sa o ňom, že sa zúčastnil mnohých tanečných zábav v našej župe a bol skvelým tanečníkom. Po jednej zo zábav, keď sa vrátil do kaštieľa v Hodejove, mal povedať: „Strýko Jano podajte mi nôž a dajte mi priniesť za lavór čistej vody“. Nožíkom si zrezal dole úzke tanečné topánky a do lavóra namočil nohy a na druhý deň sa už zase točil v rytme maďarského čardáša. V dobrej spoločnosti si rýchlo osvojoval maďarčinu a domáci pán bol hrdý na svojho hosťa a táto hrdosť stúpala hlavne potom, ako sa mladý Geyza neskôr stal jedným z hrdinov nešťastnej bitky pri Solferine. Čas však pokročil a už barón Géza Fejérváry Komlós – Keresztesi viac do Hodejova neprišiel.
Jeho vojenská kariéra bola závratná, stal sa generálom pechoty, v rokoch 1884 – 1903 bol ministrom obrany a v rokoch 1905 – 1906 ministerským predsedom Uhorskej kráľovskej vlády. Bol dekorovaný množstvom vyznamenaní a hrdil sa aj titulom kapitána kráľovskej telesnej stráže.
Dňa 2. 4. 1911 po ťažkej chorobe Ján Fejérvary v Rimavskej Sobote vo veku 90 rokov zomiera. Ešte počas života rozdelil časť svojho majetku príbuzným. Z ďalšej časti vytvoril nadáciu, kde vložil peniaze a úroky sa mali použiť na študijnú podporu talentovaných detí z rodiny. V roku 1916 to bola istina vo výške 41.000 korún. Výzvu na uplatnenie študijnej podpory pre deti rodiny Fejerváry zverejňoval v tlači Ödön Loysch riaditeľ gymnázia v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
V poslednej vôli bola aj žiadosť, aby kňaz mal nad jeho rakvou krátku reč a na rakve mohol byť umiestnený len jeden veniec, od jeho starých spolubojovníkov z domobrany. Jeho posledné želanie sa naplnilo, dekan Pavel Gyürki predniesol dojemnú reč a urobil rozlúčku v mene spolubojovníkov, sudcovského zboru, rodiny a priateľov. Potom ako smútočný zbor zaspieval poslednú pesničku, rakvu uchopili sudcovia kráľovského súdu a uložili ju na pristavený pohrebný voz. Na rakvu uložili jediný veniec od jeho spolubojovníkov z revolučných čias a množstvo ostatných vencov rozložili na voze.
Medzi smútočnými vencami sa jeden vynímal, bol z nádherných žltých ruží a na čiernej stuhe stál nápis: „Strýkovi Janovi od Gézu“. Veniec dal priniesť kapitán kráľovskej telesnej stráže barón Fejérváry Géza. Pohrebný voz sa vydal na cestu a až po hranice Rimavských Janoviec ho sprevádzali, hlavný župan Ladislav Bornemisza, predseda kráľovského súdu Alexander Kolbay spolu so sudcami a mnohí ďalší hodnostári. V Hodejove po krátkom príhovore kňaza Karola Barátha bola rakva v čase o 16.00 hod., za veľkej účasti obyvateľstva, umiestnená do rodinného hrobu v miestnom cintoríne.
Začiatkom roku 1902 barónovi Gézovi Fejervárymu udelilo mestské zastupiteľstvo v Rimavskej Sobote titul čestného obyvateľa mesta.
Zdroje:
Gömör zo dňa 9. 4. 1911
Budapesti közlöny zo dňa 13. 7. 1916
Budapesti Hírlap zo dňa 4. 4. 1911
Világ zo dňa 4. 4. 1911
Hajdú Tibor – Fejérváry Géza Karierrierje avagy miképp lehetett egy magyar Ferenc József kedvence
KOMPLÓS-KERESZTESI BÁRÓ FEJÉRVÁRY GÉZA CS. ÉS KIR. TÁBORSZERNAGY MAGYAR KIRÁLYI
HONVÉDELMI MINISZTER 1851-1901
Gömör zo dňa 16. 1. 1902
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Smútočné oznámenie, Balog Erika (†66)
- Smútočné oznámenie, Ladislav Fiťma (†73)
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
