
Nedostatok potravín, rastúca nervozita medzi obyvateľmi a organizovaný výdaj životne dôležitých tovarov. Nie, nejde o opis skutočnej udalosti. Takýto scenár si v polovici júna nacvičili v Tisovci a Hnúšti počas cvičenia hospodárskej mobilizácie. Jeho cieľ bol jednoduchý – zistiť, či by systém fungoval aj v čase skutočnej krízy.
Keď sa hovorí o krízovom riadení, väčšina ľudí si predstaví hasičov, záchranárov alebo evakuáciu. Existuje však aj menej viditeľná časť príprav štátu – systém, ktorý má zabezpečiť, aby sa k obyvateľom dostali základné životné potreby v prípade, že bežné zásobovanie prestane fungovať.
Článok pokračuje pod reklamou
Práve tento systém si 18. júna preverili v Tisovci a Hnúšti.
Modelová situácia počítala s tým, že rozsiahla prírodná katastrofa vážne narušila hospodárstvo. Dôsledkom bol nedostatok potravín, rastúce napätie medzi obyvateľmi a potreba regulovaného výdaja životne dôležitých výrobkov.
„Pre potreby cvičenia bola nasimulovaná situácia, keď v dôsledku prírodnej katastrofy došlo na väčšine územia k vážnym problémom v hospodárskom systéme, čo sa prejavilo nedostatkom potravín. Nepokoje medzi obyvateľmi narastali a bolo potrebné riešiť organizáciu dodávok životne dôležitých tovarov,“ priblížil prednosta Okresného úradu Rimavská Sobota Karol Anger pre Rimava.sk



V prípade vyhlásenia mimoriadnych regulačných opatrení by obyvatelia najskôr dostali odberné oprávnenia. Tie by si prevzali vo výdajniach určených mestom alebo obcou a následne by ich použili pri odbere životne dôležitých tovarov.
Kde sa výdajné miesto nachádza a ako postupovať, by samosprávy oznámili prostredníctvom obecného alebo mestského rozhlasu, svojich webových stránok, úradných tabúľ či miestnych televízií. Zverejnili by aj vzory tlačív a ďalšie pokyny.
Ako Anger uviedol, systém myslí aj na ľudí, ktorí sa nemôžu dostaviť osobne. Seniorom či imobilným občanom môže potrebné dokumenty prevziať poverená osoba na základe čestného vyhlásenia. V prípade nemocníc, zariadení sociálnych služieb alebo detských domov umožňuje legislatíva hromadné prevzatie prostredníctvom vedenia zariadenia.
Samotné cvičenie podľa prednostu neodhalilo zásadné nedostatky.
Výdajné miesta boli pripravené, komisie vedeli, čo majú robiť, a objavili sa len drobné organizačné chyby pri označení výdajní či pohybe figurantov. Tie, ako uviedol, sa podarilo odstrániť ešte počas cvičenia.
Podľa Angera však býva najväčšou skúškou nie technika ani logistika. „Najväčšou výzvou pri cvičeniach tohto druhu je práve časový stres, s ktorým sa musia vysporiadať jednotlivé komisie.“
Ako doplnil, práve preto sa počas cvičení sleduje aj to, koľko ľudí dokáže jedna výdajňa obslúžiť. Ak analýzy ukážu, že by občania čakali príliš dlho, okresný úrad môže zvýšiť počet komisií alebo zriadiť ďalšie výdajné miesto. Samotný krízový plán sa pritom po tomto cvičení meniť nebude.



Ako Anger prezradil, podobné cvičenia organizuje Okresný úrad Rimavská Sobota každoročne od roku 2012. Ich úlohou nie je iba preveriť pripravenosť samospráv, ale aj precvičiť komunikáciu medzi obcami, mestami a štátnou správou či skontrolovať aktuálnosť dokumentácie hospodárskej mobilizácie.
Pozitívne hodnotí aj spoluprácu so samosprávami. „Okresný úrad vynakladá nemalé úsilie pri organizovaní každoročných školení, pracovných stretnutí a osvetových podujatí. Tento trend napomáha utužovať vzťahy, čo uľahčuje spoluprácu pri obdobných cvičeniach aj pri riešení mimoriadnych udalostí,“ doplnil prednosta na margo nevyhnutnej spolupráce.
Do cvičení sa doteraz zapojilo už 54 obcí a dve mestá okresu. Podľa Karola Angera chce okresný úrad v tejto tradícii pokračovať.
Za slabšie miesto považuje kvalitu údajov v informačnom systéme HM – Epsis, ktorý je dôležitý pre krízové riadenie. "Pri dnešnom trende elektronizácie je nevyhnutné, aby tento systém obsahoval za obce a mestá kvalitné dáta, ktoré sú nevyhnutné na krízové riadenie."
Hoci cvičenie dopadlo podľa okresného úradu úspešne, jeho organizátori pripomínajú, že modelová situácia nikdy nedokáže úplne napodobniť realitu. „Faktom ostáva, že v prípade skutočnej krízy by do riešenia vzniknutej situácie vstúpil faktor strachu a iných emócií, ktoré by riešenie vzniknutej situácie určite komplikovali,“ upozornil Anger.
Podľa neho preto nestačí mať pripravené len plány. Rovnako dôležité je, aby samosprávy plnili svoje zákonné povinnosti a obyvateľov priebežne informovali o tom, ako systém hospodárskej mobilizácie funguje. „Ak budú mestá a obce zodpovedne pristupovať k svojim povinnostiam a budú vykonávať osvetu, existuje veľký predpoklad, že krízu takého typu zvládneme."
Ako dodal na záver, Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor krízového riadenia robí všetko preto, aby sa hospodárska mobilizácia a mimoriadne regulačné opatrenia dostali do povedomia občanov tohto okresu.
Zdroj titulnej foto: envato.com, ilustračná
NENECHAJTE SI UJSŤ