Menu
Za každým úspechom na javisku sa skrývajú desiatky hodín skúšok, hľadania, pochybností aj radosti. Literárno-dramatický odbor Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote má za sebou mimoriadne úspešný školský rok.
Súbory vedené pedagógom Gabrielom Kertészom získali ocenenia od regionálnych až po celoštátne súťaže. Sám však hovorí, že najväčším víťazstvom nie sú diplomy, ale chvíle, keď sa z jednotlivcov stane tím.
Článok pokračuje pod reklamou
„V školskom roku 2025 – 2026 som viedol päť skupín. Boli to DDS Uško, DDS Dve facky, DDS Tri facky, Divadlo Alterna a v materskej škole DDS Mini Uško,“ približuje pedagóg, ktorý už roky sprevádza deti ich prvými krokmi na javisku.
Za každým z týchto súborov zostala tento rok výrazná stopa.
„DDS Uško sa s inscenáciou O kvapke na regionálnej súťaži detských divadiel umiestnilo v zlatom pásme. DDS Dve facky sa s autorskou inscenáciou Tiene prebojovali až na krajskú súťaž, kde získali tretie miesto. Divadlo Alterna sa s autorskou inscenáciou Zviazaná dostalo až na celoštátnu súťaž do Bojníc, odkiaľ si prinieslo bronzové pásmo. A DDS Tri facky prešli až na celoštátny Hviezdoslavov Kubín, kde s inscenáciou Keď vyjde slnko získali strieborné pásmo a špeciálnu cenu za kolektívnu tvorbu atmosféry,“ vymenúva úspechy, ktoré sú výsledkom ich celoročnej práce.
Na otázku, či existuje súťaž, ktorú považuje za najvýznamnejšiu, odpovedá bez váhania. „Všetky sú rovnako dôležité. Každá má svoje opodstatnenie vzhľadom na vek a možnosti skupiny či jednotlivca. Nepovyšoval by som jednu nad druhú.“
Aj skúseného pedagóga dokážu jeho žiaci prekvapiť. „Tento rok som mal dva až tri také momenty,“ spomína s úsmevom. Jedným z nich bolo krajské kolo Divadla mladých.
„Mali sme veľmi silnú konkurenciu a dúfali sme aspoň v návrh na postup. Nakoniec sme kraj vyhrali a postúpili priamo na celoštátnu súťaž. Nebolo to pritom vôbec jednoduché. Zo zdravotných dôvodov sme museli jednu z postáv nahradiť žiačkou zo súboru Dve facky a za dve skúšky ju pripraviť na súťaž.“
Silný okamih prišiel aj so súborom DDS Tri facky. „Na Sládkovičovej Radvani sme vyhrali kraj a historicky prvýkrát od existencie literárno-dramatického odboru našej školy sa detský súbor v kategórii recitačných kolektívov a divadiel poézie dostal na celoštátnu súťaž Hviezdoslavov Kubín.“
A radosť pokračovala aj tam. „Veľkým prekvapením bolo, keď tento súbor získal strieborné pásmo a špeciálnu cenu.“
Mnohí si myslia, že učiteľ príde s hotovým scenárom a deti sa len naučia text. V súboroch Gabriela Kertésza je to však inak. „Niekedy prídu s nápadom žiaci, niekedy ja. Väčšinou je to však veľký brainstorming, kým sa niečo vykryštalizuje.“
Práve spoločná tvorba je podľa neho tým najdôležitejším. „Samotné spracovanie nápadu je už spoločné. Nikdy to nie je len na mne. Tento rok ma dokonca prekvapili aj moje najmenšie súbory. Plne sa podieľali na tvorbe svojich inscenácií, prinášali vlastné nápady a mnohé z nich zostali v konečnom predstavení.“
Proces vzniku inscenácie prirovnáva k skladaniu mozaiky. „Z témy vznikajú etudy, mizanscény, z ktorých sa napíše scenár. Od januára do marcovej premiéry potom pracujeme na jeho javiskovej podobe.“
A čo rozhoduje o tom, či deti uspejú? „Všetko ide ruka v ruke. Talent, disciplína aj atmosféra. Súbor musí ťahať za jeden povraz. Každé zaváhanie je cítiť a potom ho vidno aj na javisku. Uspieť môže len ten súbor, ktorý spolu aj dýcha.“
Práve spolupatričnosť je hodnota, ktorú sa snaží rozvíjať najviac. „Každá generácia si žiada trochu iný prístup a každé dieťa si odnáša do života niečo iné. Dnes však cítim deficit v spolupatričnosti, práci pre skupinu, pokore a úcte k druhému, ale miestami aj k sebe samému.“
A práve preto jeho hodiny nie sú iba o herectve. „Snažím sa deti vrátiť k základným hodnotám, ktoré sa trošku strácajú aj medzi nami dospelými.“
Možno práve preto sa jeho súborom darí. Nie preto, že by zbierali ocenenia za každú cenu, ale preto, že sa na javisku stretávajú deti, ktoré sa naučili navzájom počúvať, dôverovať si a spoločne tvoriť. A to je úspech, ktorý presahuje hranice divadla.
NENECHAJTE SI UJSŤ
