Menu
V závere septembra otvorili výstavu venovanú kvetom, teraz prichádzajú na rad pravidelné tvorivé dielne. V Gemersko-malohontskom múzeu počas jesenných Kvetných utorkov budú účastníci vytvárať rôzne dekorácie zo sušených kvetov, ľudovo nazývaných slamienky. "Najznámejšími sú limonka, slamihovka a suchokvet, ktoré si po vysušení zachovávajú svoj tvar a farbu a práve preto sa používajú na vytváranie rôznych dekorácií," uviedla Martina Mareková, etnografka z múzea. Ako spomenula, tvoriť sa bude pod vedením Moniky Gálffyovej (prírodné vedy) a Angeliky Matúškovej (história umenia).
Všetky tri pracovníčky múzea sú kurátorkami výstavy, ktorú otvorili ešte koncom septembra. Predstavuje kvety z rôzneho uhla pohľadu. Návštevníci sa dozvedia, prečo kvety voňajú a čo im dodáva farbu aj to, ktoré kvety sú bežnou súčasťou jedálneho lístka.
„Výstava ponúka návštevníkom prehľad najznámejších kvetov prostredníctvom fotografií a herbárov. Tému dopĺňa ukážka kvetinových zátiší z výtvarného zbierkového fondu múzea a ukážka predmetov s kvetinovým dekórom z archeologického, historického a etnografického fondu,“ hovorí Martina Mareková.
Pôvab, farby a vône kvetov vzbudzovali obdiv človeka už od najstarších čias. Svojou krásou inšpirujú umelcov a v rôznych formách sprevádzajú človeka od narodenia po smrť. Vo výtvarnom umení sa od 17. storočia uplatnil žáner kvetinového zátišie, ktorý sa z Holandska a Flámska rozšíril do celej Európy. V 19. storočí vznikla tzv. reč kvetov, čo bola symbolika kvetov, ktorá predstavovala niečo ako spoločenskú hru. Darovaním kvetu bolo možné naznačiť náklonnosť, ale aj ľahostajnosť voči opačnému pohlaviu. V ľudovej tradícii sa kvety objavovali počas jarných zvykov na Turíce a Božie telo. Dodnes sú súčasťou pohrebných zvykov ako výraz nádeje na zmŕtvychvstanie. Kvetinové vence symbolizovali panenstvo nevesty. Vo vidieckom prostredí sa kvety vpletali do nevestinho svadobného čepca. Dominovali vo vyšívanom, vytkávanom, maľovanom i rezbárskom dekore.
Zdroj: Rimava.sk
