Ôsmy ročník festivalu FRAJ niesol názov Óda na malosť. Nebola to oslava bezvýznamnosti. Naopak, pripomínala, že aj v menšom meste sa môžu diať kultúrne udalosti s veľkými témami, silným programom a osobitou atmosférou.
Na dvojdňový festival v historickom areáli Čierneho orla sme prišli hneď v piatok popoludní. Vernisáž výstavy vizuálneho umenia sa už skončila, no nádvorie postupne ožívalo a workshop sieťotlače Veroniky Trnečkovej a Miloša Mozdíka bol v plnom prúde. Program festivalu spojil vizuálne umenie, spoločenskú diskusiu, film, tanec aj hudbu.
Článok pokračuje pod reklamou
Festival otvorili speváčka a Rimavskosoboťanka Zuzana Mikulcová a tanečník Ladislav Cmorej. Obaja FRAJ dobre poznajú, no spoločne ho moderovali prvýkrát. Ich prirodzenosť a humor pomohli vytvoriť uvoľnenú atmosféru hneď na začiatku.
Na FRAJ sa nechodí len na koncerty
Chodí sa tam stretnúť ľudí, ktorých človek nevidel mesiace. Kúpiť si knihu, ktorú vôbec neplánoval kúpiť. Objaviť kapelu, ktorú dovtedy nepoznal. Sadnúť si na film, po ktorom ešte dlho premýšľa. A tento rok aj diskutovať o tom, kam vlastne patrí Slovensko.
Krátko po otvorení prišla jedna z najočakávanejších častí programu – diskusia Na štyri strany. Na nádvorí sa stretli Magdaléna Vášáryová, Ivan Mikloš a Róbert Ondrejcsák, diskusiu moderoval Dušan Mikušovič.
Práve tento bod prilákal aj ľudí, ktorí by možno na multižánrový festival bežne neprišli. Medzi návštevníkmi bolo veľa starších ľudí a viacerí si kúpili dvojdňový lístok najmä kvôli tejto debate. Nádvorie sa zaplnilo. Diskusia si však zaslúži samostatný článok, ktorý vám prinesieme čoskoro.
Po jej skončení sme stretli hlavného organizátora festivalu Tomáša Bálinta. Ako vysvetlil, FRAJ sa od začiatku profiloval ako podujatie, ktoré chce otvárať silné spoločenské témy. Témy, o ktorých sa v Rimavskej Sobote často nehovorí, hoci je podľa neho potrebné o nich diskutovať a premýšľať.
Názov ročníka bol slovnou hrou odkazujúcou na Ódu na radosť, ktorá je hymnou Európskej únie.
„Európska téma je hlavnou témou tohto ročníka. Reagujeme aj na rozširujúci sa názor, že Slovensko nepatrí do Európskej únie. Chceli sme vyslať signál, že sme súčasťou Európy a chceme ňou aj zostať,“ povedal Bálint.
Aj názov diskusie odkazoval na známu formuláciu o zahraničnej politike „na štyri svetové strany“. Organizátori podľa Bálinta vybrali hostí, ktorí sa dlhodobo venujú Európskej únii, bezpečnosti a zahraničnej politike. Osobitne upozornil na účasť rimavskosobotského rodáka Róberta Ondrejcsáka, ktorý na festival pricestoval z New Yorku.
Európska línia sa neobjavila iba v diskusii. Súčasťou programu boli európske artové filmy, ktoré organizátori vyberali spolu s Petrom Pavlíkom. Bálint ich charakterizoval ako kvalitné snímky ocenené alebo uvedené na prestížnych festivaloch.
Z filmovej ponuky sme videli tri tituly – poľskú Studenú vojnu, dokument Pán Nikto proti Putinovi a film DJ Ahmet. Každý bol iný a každý fungoval vlastným spôsobom. Najväčší záujem sme zažili pri dokumente Pán Nikto proti Putinovi. Kabinet sa zaplnil natoľko, že časť divákov sedela na zemi. Nebolo to preto, že organizátori podcenili kapacitu. Jednoducho prišlo viac ľudí, ako sa do Kabinetu zmestilo.
Tému prepájania kultúr rozvíjalo aj trojjazyčné tanečné predstavenie Akcent súborov Ifjú Szivek a Trepp Platform. Pracovalo so slovenčinou, maďarčinou a nemčinou. Podľa Bálinta malo zdôrazniť európanstvo, stretávanie kultúr a život v multinárodnom prostredí. Práve v Rimavskej Sobote, ktorá je multikultúrnym a multietnickým mestom, nejde o vzdialenú alebo abstraktnú tému.
Na predstavenie som sa však dostala neskoro. Po diskusii som stretla ľudí, s ktorými sa oplatilo zostať a rozprávať. Festival navštívili aj poslankyne NR SR Beáta Jurík a Ingrid Kosová spolu s mestským poslancom Romanom Vaľom. Ako povedali, festivaly rady podporujú aj svojou osobnou účasťou.
Keď som napokon prišla na tanečné predstavenie, už bolo rozbehnuté. Tentoraz ma nedokázalo zachytiť. Možno som naň v tej chvíli jednoducho nebola naladená. Aj to však patrí k festivalu, na ktorom si každý vyberá vlastnú cestu programom.
Večer pokračoval koncertom experimentálnej skupiny Alten Kompoten. Práve hudobná časť ukazuje jednu z najväčších predností FRAJa. Človek tu objaví kapely, ktoré by si doma pravdepodobne nikdy nepustil – pravdepodobne preto, že ich dovtedy vôbec nepoznal.
Na malom nádvorí však dostávajú osobitú atmosféru. Publikum je blízko, hudobníci nie sú vzdialenými postavami na obrovskom pódiu a hranica medzi vystupujúcimi a návštevníkmi sa na chvíľu takmer stráca.
Po koncerte som sa rozprávala so spevákom Alten Kompoten Matejom Chrenom. Hovoril, že má rád práve takéto menšie festivaly a rád by si pozrel aj ďalší program. Kapela však nemohla zostať dlhšie, keďže jeden z jej členov musel v sobotu pracovať. Alten Kompoten vznikli ako projekt súrodencov Mateja a Natálie Chrenovcov, pričom dnes na koncertoch vystupujú aj s ďalšími hudobníkmi.
Po nich nastúpili Tolstoys a festivalový večer pokračoval ďalšími koncertmi a nočným programom. My sme však odchádzali – unavení, no spokojní.
Aj organizátori hodnotili účasť pozitívne. Bálint pripomenul, že ľudia v ekonomicky náročnom období obmedzujú návštevy kultúrnych podujatí a klesá aj predpredaj vstupeniek. FRAJ napriek tomu podľa neho navštívilo viac ľudí, než organizátori očakávali.
Domov som odchádzala unavená, ale s novou knihou v taške a pocitom, že aj v Rimavskej Sobote môže vzniknúť festival, ktorý sa nebojí veľkých tém. Možno práve preto, že zostáva komorný. A možno práve preto, že jeho „Óda na malosť“ nie je oslavou malosti, ale pripomienkou, že veľké veci sa často rodia na malých miestach.
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
