Menu
Návrh novely zákona v prvom čítaní z dielne strany Most-Híd ešte z júna, ktorá umožňuje súkromné domáce pálenie, vyvolal v kruhu liehovarníkov (názvom pálenka možno totiž označovať výlučne destiláty z ovocia) obrovské pohoršenie. Napriek tomu, že sa jedná o zanedbateľné množstvá v porovnaní s trhovou produkciou a navyše je potrebné dodržiavať niektoré pravidlá, ktoré vyžaduje EK ako ohlasovaciu povinnosť minimálnej dane, a možnosť pálenia výlučne pre vlastnú spotrebu, z vlastného ovocia a v určenom obmedzenom množstve, dostalo sa a dostáva sa nám dodnes ostrej kritiky zo strany „odbornej verejnosti” i „neodborníkov”, za ktorými – samozrejme – stoja opäť len tí istí „odborníci”. Panika bola taká veľká, ako by sa kvôli tým niekoľkým fľašiam domácej mal okamžite zrútiť celý Slovenský trh s liehovinami. Keby však niekto spomedzi týchto kuvikov namiesto kriku trocha zanalyzoval čísla v súvislosti s realitou na poli súčasného domáceho pálenia, prišiel na to, že veľkú zmenu v číslach predaja na pultoch sotva treba očakávať. Predovšetkým netreba porovnávať hrušky s jablkami a keby aj, tak trošku veľkorysosti ich tiež nezabije.
Mimochodom strana Most-Híd nerobí nič iné, len plní svoj jasne formulovaný vládny program, v rámci pôdohospodárstva, podľa ktorého považuje za kľúčový rozvoj vidieka. Hlavný dôraz kladie na jeho udržateľnosť a chce vidiek zachovať v jeho pôvodnej forme so svojimi hodnotami. Pričom neznamená to len finančnú pomoc prostredníctvom „dotácií”, ale aj vytvorenie čo najširšej palety – v našom prípade legislatívnych – podmienok, ktoré umožňujú vykonávanie práve pre onen vidiek charakteristických činností. Nuž, pálenie domácej pálenky, úctivo prepytujem, do tohto obrazu presne zapadá. Nevidím dôvod prečo namietať proti tomu, ak si niekto z úrody tých pár ovocných stromov svojej záhrady neuvarí kompót, ale rozhodne ich uchovať vo forme domácej pálenky. Nanajvýš bude musieť tej „svojej” vysvetľovať, že marhule boli prezreté… To je však len maličkosť v porovnaní s pocitom hrdosti, s ktorou sa susedovi bude môcť pochváliť plodom svojej práce.
Nemali by sme na všetko sa dívať cez prizmu finančných mágov a vidieť za každú cenu len výpadok daní, či pokles obratu producentom liehu. Sú tu aj iné, žiaľ čoraz častejšie zabudnuté ľudské hodnoty, ako celoročná vytrvalá práca jednotlivca a jeho vzťah k hospodáreniu v súlade s prírodou. Tá sa začína na jar strihaním stromov, pokračuje vytrvalým bojom proti škodcom, končí oberaním. A to som ešte nespomenul prípravu kvasu, niekoľkotýždňové kvasenie, či vystihnutie toho správneho okamihu, kedy je vhodné k vypáleniu. Toto všetko si vyžaduje aspoň minimálne odborné vedomosti o pestovaní ovocia a procese destilácie. Už len preto, aby vynaložená námaha a čas nevyšli navnivoč a aby ten toľko pestovaný vzácny mok nebol zaradený do kategórie „zemetras“ a mohol slúžiť len na odháňanie susedov.
Popri tom všetkom, vzhľadom na hospodársky významný charakter komodity – alkoholu –, na enormnú úroveň kontroly štátu každej činnosti pri produkcii liehu, to že si doma budeme môcť legálne vypáliť vlastnú pálenku, určitým spôsobom symbolizuje aj našu občiansku slobodu.
Toto všetko charakterizuje onú často spomínanú očarujúcu mentalitu vidieckeho človeka, za zachovanie ktorej sme sa roky plne zasadzovali. Ťažko to však pochopí niekto uprostred ruchu metropoly, míle vzdialený od vidieku v luxusnej, klimatizovanej kancelárii …
Gábor Csicsai, Štátny tajomník MPRV SR
PR správa, Zdroj: MOST-HÍD
