Menu
V nedeľu 21. júna 2026 o 10:25 stredoeurópskeho letného času nastane letný slnovrat a na severnej pologuli sa oficiálne začne astronomické leto. Ide o okamih, keď je Zem voči Slnku naklonená tak, že jeho lúče dopadajú na našu pologuľu najpriamejšie. Výsledkom je najdlhší deň a najkratšia noc v roku.
Ako upozornil vedúci sekretár Slovenského zväzu astronómov RNDr. Pavol Rapavý, leto je zároveň najdlhším ročným obdobím. Potrvá približne 93 dní a 15 hodín.
Článok pokračuje pod reklamou
Počas slnovratu dosiahne Slnko na Slovensku v čase poludnia svoju najväčšiu výšku nad obzorom – približne 65 stupňov. Nad naším územím bude svietiť viac ako 16 hodín. Od tohto momentu sa síce začne deň postupne skracovať, no rozdiel bude spočiatku len nepatrný.
Rapavý zároveň pripomenul zaujímavý rozpor medzi astronómiou a astrológiou. Kým podľa astrológov vstupuje Slnko do znamenia Raka, v skutočnosti sa na oblohe ešte nachádza v najvýchodnejšej časti súhvezdia Býka.
S letným slnovratom sa oddávna spájali ľudové pozorovania prírody. Na severe Slovenska niekoľko dní okolo slnovratu dokonca nenastáva astronomická noc, pretože Slnko neklesne dostatočne hlboko pod obzor. Práve odtiaľ podľa Rapavého pochádza známa pranostika: „Na sv. Víta o polnoci svitá“.
Ako ozrejmil, dnes pripadá meno Vít na 15. júna, no pred reformou kalendára v roku 1582 vychádzal letný slnovrat skutočne približne na tento dátum. V súčasnosti sa viac spája so sviatkom Narodenia Jána Krstiteľa, ktorý pripadá na 24. júna. Dodnes preto prežíva aj ďalšia ľudová múdrosť: „Do Jána sa deň dĺži, po Jáne kráti.“
Letný slnovrat bol pre našich predkov jedným z najvýznamnejších sviatkov roka. Podľa Rapavého sa s ním spájali početné obrady a zvyky, ktoré mali zabezpečiť úrodu, dostatok vody a priazeň prírody.
Na mnohých miestach sa zapaľovali jánske ohne, preskakovalo sa cez vatry, z kopcov sa púšťali horiace kolesá, plietli sa vence a konali obradné kúpele. V rôznych regiónoch sa zachovali názvy ako Kupalo, Kupajlo, Kalojan či Vajano.
Podľa ľudových predstáv bola noc okolo slnovratu výnimočná. Ľudia verili, že sa otvárajú poklady ukryté v zemi, objavujú sa víly a škriatkovia, človek môže porozumieť reči zvierat a liečivé byliny nazbierané v tomto období majú najväčšiu moc.
Výnimočnosť slnovratu si uvedomovali už dávne kultúry. Mnohé chrámy a stavby orientovali podľa východu alebo západu Slnka počas významných dní v roku.
Rapavý v tejto súvislosti pripomenul aj známu megalitickú stavbu Stonehenge, ktorej najstaršie časti majú viac než päťtisíc rokov. Práve tam sa každoročne zhromažďujú tisíce ľudí, aby privítali prvé lúče slnovratového Slnka.
Hoci sa začína leto, neznamená to, že je Zem k Slnku najbližšie. Podľa Rapavého za teplým obdobím nestojí vzdialenosť našej planéty od hviezdy, ale sklon zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Naopak, Zem sa bude nachádzať najďalej od Slnka 6. júla, keď dosiahne afélium vo vzdialenosti približne 152,1 milióna kilometrov.
Zaujímavosťou je aj to, že letný slnovrat nemusí pripadnúť vždy na 21. jún. Môže nastať už 20. júna alebo až 22. júna. Ako pripomenul Rapavý, 20. jún nastal naposledy v roku 2020, prvýkrát od roku 1796, zatiaľ čo slnovrat 22. júna nastane najbližšie až v roku 2103.
Krátke letné noci prinášajú aj jednu astronomickú lahôdku. Keďže Slnko zostáva len nízko pod obzorom, lepšie sú viditeľné umelé družice a za priaznivých podmienok sa na oblohe môžu objaviť aj vzácne nočné svietiace oblaky.
Podľa Rapavého ide o jemné bielomodré útvary pripomínajúce pavučinu, ktoré vznikajú odrazom slnečného svetla na ľadových kryštálikoch vo výške približne 80 kilometrov. Sú to najvyššie pozorované oblaky v atmosfére a objavujú sa najmä v období okolo letného slnovratu. „Ak sa vám to podarí, budete nadšení!“ dodal na záver Pavol Rapavý.
Zdroj titulnej foto: Envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
