Na konci vojny Červená armáda odvliekla z okupovaných území 130 898 Nemcov a Maďarov na takzvané malenkij robot, odvolávajúc sa pritom na odpratávanie ruín. Z avizovanej niekoľkotýždňovej práce sa vykľulo niekoľkoročné utrpenie. V sovietskych lágroch vládli nepredstaviteľné podmienky - hlad a ťažká fyzická práca každého poznačili. Z Veľkého Blhu, Vyšného Blhu a Uzovskej Panice odvliekli viac ako 150 nevinných civilných obyvateľov na malenkij robot. Nedodržiavali ani vekovú hranicu - do transportov sa dostali 15-16 ročné deti, starí ľudia a dokonca aj tehotné ženy. Odvliekli aj Ilonku Simon, do vagóna ju naložili 19. januára 1945 a po takmer mesiaci trmácania sa dostala to tábora Delta pri Alčevsku...
To je len úvod krátkeho dokumentu s názvom „Nevinný vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch“ z dielne rimavskosobotských tvorcov, Evy Szekeres a Ladislava Lichtmanneggera, ktorí si za tento film nedávno odniesli Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá, ktorú udeľuje Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej Republiky a redakcia Revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá. Vo filme zachytávajú ťažký osud Ilonky Simon z Veľkého Blhu, ktorá v sovietskych lágroch prežila 34 mesiacov, ale dokázala o tejto najtemnejšej stránke svojho života aj hovoriť. V dokumente však nevystupuje sama. Priestor dostáva aj Aladár Lehotai z Uzovskej Panice, ktorý už od detstva počúval príbehy preživších, neskôr začal zbierať údaje a dokumenty o tejto dobe, spisy niekdajšieho KGB, teda Výboru štátnej bezpečnosti, úmrtné listy, lekárske správy, zápisnice a v roku 2011 sa bol osobne pozrieť na pracovné tábory a bane.
„V niektorých baniach sa robí dodnes, ale väčšinu z nich už zatvorili, na mnohých miestach sú už len stopy po barákoch,“ povedala pre Rimava.sk spoluautorka filmu Eva Szekeres. Ako ďalej priblížila, Aladárovi veľmi pomohli miestni obyvatelia. Podľa jej slov hovoril aj s takými, ktorí sa ešte pamätali na „Maďarov“. Domy, ktoré postavili väzni, dodnes nazývajú „madjarskie domá“, teda maďarské domy a dodnes vedia o tých 30-40 ovocných stromoch, „madjarskie derevjá“, ktoré tam v roku 1946 vysadili väzni. „Najstarší obyvatelia si niektorých, s ktorými sa vtedy priatelili, pamätali aj menovite. Aladár sa zo svojej dobrodružnej cesty vrátil s množstvom fotografií, informácií a s poriadne nabalenou batožinou. Priviezol si okrem iného aj vecné pamiatky,“ ozrejmila Eva, podľa ktorej to bola zmysluplná práca. Ako doplnila, autentická výpoveď Ilonky obsahovo aj formálne výrazne prispela k úspechu dokumentu. „Spoluprácu Aladárom Lehotaim, sme taktiež považovali za úžasný zážitok a mimoriadnu skúsenosť. Jeho dôkladnosť je príkladná a veľmi si vážime, že nás poctil svojou dôverou,“ dodala Eva.
Film v slovenskom preklade „Nevinný vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch“ rimavskosobotskí tvorcovia vyrobili pre SNM - Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku. Je súčasťou výstavy Vymenené domovy, ktorá potrvá do konca roka 2018. K vyhotoveniu filmu finančne prispeli Ministerstvo ľudských zdrojov Maďarska a projekt vyhlásený Správcom grantov pri príležitosti pamätného roka deportácie politických väzňov a odsúdených na nútené práce do Sovietskeho zväzu. Výročnú cenu po prvýkrát získal maďarský dokumentárny film. „Ocenenie je pre nás o to vzácnejšie,“ dodala Eva.
Ocenení tvorcovia filmu však nie sú žiadni nováčikovia. Ako Eva priblížila, obidvaja začínali v mestskej televízii. „Laco v roku 2002 a ja v roku 2005. Laco robil kameramana a strihača aj pre TV Markíza a potom pre RTVS. Momentálne sme na „voľnej nohe“. Najviac robíme pre RTVS – maďarské vysielanie, ale posielame príspevky aj pre MTVA a pre stránku hirek.sk,“ ozrejmila. Rovnako tohtoročné ocenenie nie je ich jediným, či prvým. V roku 2014 so svojou etudou dostali hlavnú cenu aj na medzinárodnom filmovom festivale v Maďarsku.
„Momentálne robíme na dokumentárnom filme o katolíckom kňazovi Mons. Lénár Károly, ktorý bol perzekvovaný počas komunistickej éry. Keď v obci Nenince sa miestni dozvedeli, že štátna bezpečnosť im chce zobrať ich duchovného pastiera na ochranu miestneho kňaza sa postavila celá dedina, ľudia chránili faru vlastnými telami,“ prezradila Eva na záver.
Film o sovietskych lágroch môžu pozrieť aj návštevníci Gemersko-malohontského múzea, kde do 31. októbra potrvá výstava „Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov.“
Zdroj: Rimava.sk FOTO: Facebook Ladislav Lichtmannegger