Menu
Zoologická záhrada, snáď niet človeka, ktorý by ju aspoň raz nenavštívil. V súčasnosti patria zoologické záhrady k najpopulárnejším kultúrnym inštitúciám na svete. Aj napriek tomu, že sa postoj ľudí k jej existencii počas stáročí neustále menil, i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré vnímajú mreže skôr ako symbol väzenia a utrpenia, než ako jediné možné útočisko mnohých jej obyvateľov pred úplným vyhynutím. Ale aká je ich história či skryté zákulisie? To viac priblíži výstava s názvom ZOO – preťažená Noemova archa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktorá potrvá do 15. septembra.
Výstavu, ktorú pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, predstavil v rámci stredajšej vernisáže kurátor Stredoslovenského múzea Csaba Tóth. Návštevníci sa tak ako prví dozvedeli viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznali teda ich históriu ako aj skryté zákulisie. A aký bol dôvod vzniku výstavy? Ako povedal, spočiatku aj on bol bežným návštevníkom zoologických záhrad. „Postupom času som si však začal všímať budovy v akých zvieratá bývajú, ako sú chované, aké majú výbehy a ich zariadenie,“ ozrejmil s tým, že zároveň si všímal aj postoj niektorých ľudí. Ako povedal, podľa niektorých zoologické záhrady slúžia na pobavenie ľudí ako v cirkuse. Podľa kurátora však primárnou úlohou zoo v dnešnom pretechnizovanom svete už nie je len zábava, ale hlavne slúžia na záchranu ohrozených druhov a všeobecne na ochranu prírody.
Návštevníci sa dozvedeli aj spôsob prepravy exotických zvierat, a to od počiatkov vzniku zoologických záhrad. Ako povedal kurátor, spočiatku zvieratá prepravovali pešo. Podľa jeho slov cesta trvala aj niekoľko rokov a preverila tak zdravotný stav jednotlivých zvierat. „Teraz sa však už zvieratá prepravujú letecky a tak v priebehu 24 hodín môžu byť z jedného konca sveta na druhom,“ poznamenal. Ako priblížil, chovy pôvodne divo žijúcich zvierat vznikali v spoločnostiach s rozvinutou kultúrou už pred tisíckami rokov. Do konca 19. storočia vzniklo vo veľkých mestách západnej Európy viac ako 50 zoologických záhrad. V súčasnosti možno počítať zoologické záhrady na tisícky po celom svete. Tie navštívi viac ako 700 miliónov ľudí. Toto číslo tak dokazuje, že zoologické záhrady nie sú len centrami vedy, či záchrany, ale predovšetkým priestorom pre neformálne vzdelávanie a relax.
Takýmito miestami sa môže pochváliť aj Slovensko. Prvé plány s výstavbou zoo prišli až po 2. svetovej vojne. Zložitý vývoj budovania zoologických záhrad na Slovensku zapríčinila najmä komplikovaná spoločensko-hospodárska situácia, ale aj spoločenské vnímanie týchto ustanovizní, ktoré u nás pôvodne neboli považované za vedecké a ani kultúrne inštitúcie. V súčasnosti na Slovensku nájdeme zoologické záhrady bez špecializácie, pričom každá z nich si volí vlastnú cestu. Práve to robí naše zoo aj na tak malom území akým je naša krajina - výnimočné. Najstaršou z nich je zoologická záhrada v Bojniciach. Ďalšou je Košická zoologická záhrada s rozlohou 288 hektárov a je najväčšou nielen na Slovensku, ale patrí k najväčším v celej Európe. V našom hlavnom meste v Bratislave nájdeme našu najzápadnejšie položenú zoo. Najmladšiu a zároveň aj najmenšiu zoo nájdeme na severovýchode Slovenska – v Spišskej Novej Vsi, ktorá vznikla v roku 1989.
ZOO ako základ pre etológiu
Záchrana ohrozených druhov je do značnej miery ovplyvnená úrovňou poznania o spôsobe života zvierat. Mnohé živočíšne druhy žijú v nedostupných oblastiach Zeme, spôsobom života, ktorý by bol dodnes zahalený rúškom tajomstva nebyť zoo, napríklad aj etológia ako vedný odbor skúmajúci správanie zvierat by nevznikol bez ich chovu v ľudskej starostlivosti a na základe pozorovania chovancov zoologických záhrad.
Zdroj: Rimava.sk, GMM v Rimavskej Sobote
