Menu
Sedemnásť drevených medovníkových foriem má vo svojom zbierkovom fonde Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pochádzajú pravdepodobne z druhej polovice 19. storočia. Majú tvar hrubších a tenších doštičiek zhotovených z tvrdého dreva, do ktorého je vyrytý dekoratívny motív, napríklad kohút, koník, husár, srdce či šabľa. Do zbierok múzea sa tieto formy na medovníky dostali okolo roku 1900, pričinením vtedajšieho riaditeľa Jána Fábryho. V decembri ich môžu návštevníci vidieť ako posledný predmet mesiaca v tomto roku.
História pečenia medovníkov siaha až do starovekého Ríma, kedy tento druh pečiva slúžil ako obeta bohom. V období stredoveku sa medovníky vyrábali najmä v kláštoroch, samotné cechy medovnikárov začali vznikať až v 16. storočí. Prísady do medovníkov poznal každý medovnikár naspamäť, každý mal svoj vlastný recept, z toho dôvodu mali medovníky od rôznych majstrov rôzne chute. Spočiatku boli rozšírené najmä v mestskom prostredí, prostredníctvom pútí a jarmokov sa však rozšírili aj na vidiek. Na jarmokoch sa predávali medovníky v podobe sŕdc, ktoré ako dary lásky venovali mládenci dievčatám, deťom rodičia kupovali medovníky v tvare hračky, koníka, bábiky alebo husára, na púťach bolo možné nájsť medovníky s náboženskými motívmi. Ako spomienkové predmety sa medovníky istý čas vystavovali medzi oknami v prednej izbe a až potom ich bolo možné zjesť.
S pečením medovníkov súvisel vznik a používanie medovníkových foriem. Spočiatku sa medovníky piekli v hlinených, prípadne v kamenných formách, neskôr v jednoduchých okrúhlych drevených formách bez ozdôb, v 17. – 18. storočí, počas najväčšieho rozkvetu medovnikárskeho remesla, sa začali na otláčanie medovníkového cesta využívať drevené, bohato vyrezávané formy. Šikovní medovnikárski majstri si ich vedeli zhotoviť sami, prípadne ich dávali vyrobiť na objednávku rezbárom. Koncom 19. storočia, v súvislosti s postupným úpadkom medovnikárskeho remesla, zaniká i používanie drevených medovníkových foriem. Nahradili ich lacnejšie, hromadne vyrábané plechové formičky, používané pri pečení dodnes.
Zdroj: GMM R. Sobota
