Po slávnosti Božieho narodenia zaradila cirkev do svojho kalendára spomienku na prvého mučeníka – svätého Štefana. Tento sviatok sa zaviedol okolo roku 380, len niekoľko rokov po ustanovení Vianoc, aby zvýšil ich lesk. Štefan bol prvým kresťanom zabitým za šírenie Kristovho učenia. Ukameňovali ho Židia, keď pred nimi vyhlásil Ježiša Krista za Božieho syna a povedal im, že zabili Mesiáša. Vysokopostavení Židia obvinili Štefana z rúhania, vyhnali ho za mesto a bez súdu ukameňovali. On sa počas kameňovania za svojich vrahov modlil. Známa je jeho posledná veta: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.”
Svätý Štefan mal povesť charizmatického rečníka, ale kazateľstvo nebolo jeho hlavnou úlohou. Patril medzi prvých sedem diakonov, teda pomocníkov dvanástich apoštolov, ktorí s pribúdaním obrátených nestíhali plniť všetky povinnosti. Grécke slovo diakonia znamená služba. Základnou povinnosťou diakonov bolo starať sa o chudobných a chorých a rozdeľovať milodary sirotám a vdovám. Bola to prvá forma cirkevnej sociálnej služby. Dodnes musia byť študenti teológie pred vysvätením za kňaza istý čas diakonmi, čiže pomocníkmi kňazov. Ide o nižší stupeň svätenia, na ktorý sa neviaže povinnosť celibátu. Diakon môže napríklad pochovávať, krstiť a sobášiť, nemôže slúžiť omšu.
Meno Štefan pochádza z gréčtiny a znamená korunovaný, ovenčený. Podľa niektorých dohadov bol Štefan obráteným Grékom. Už v ranej cirkvi sa tešil veľkej úcte, ktorá ešte vzrástla po objavení jeho ostatkov v roku 415 pri Jeruzaleme. V našom regióne je sviatok svätého Štefana dňom návštev, vinšovania, koledovania a zábavy. Vzhľadom na pôstny charakter Adventu vystupuje v tento deň do popredia uvoľnenosť a radosť. Popoludní sa na dedinách zvykli hrávať divadlá, večer patril tradičným svätoštefanským zábavám.
Zdroj: Rimava.sk
