
V posledných mesiacoch sa čoraz častejšie objavujú správy o možnom zlučovaní obcí. Mnohí starostovia aj obyvatelia preto majú obavy, že malé samosprávy by mohli prísť o svoju samostatnosť. Podľa Mariána Habovčíka, predsedu Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu (ZMOGaM) a starostu obce Lenka, sa však tieto pojmy často zamieňajú.
„Nepoužívajme pojmy združovanie a zlučovanie ako synonymá. Nie je to to isté. O zlučovaní obcí sa v dokumente o reforme verejnej správy vôbec nehovorí. Táto téma sa skôr podsúva a vytvára dojem, že niekto chce obce rušiť. To však nie je pravda,“ zdôraznil Habovčík.
Článok pokračuje pod reklamou
Vysvetľuje, že obce spolupracujú už dnes, najmä prostredníctvom mikroregiónov. Novinkou má byť rozšírenie tejto spolupráce formou spoločných zdieľaných centier, ktoré by zabezpečovali odborné činnosti pre viacero samospráv naraz.
Ich cieľom nie je zrušiť obecný úrad ani pripraviť obce o samostatnosť. Ide o spoločné zabezpečovanie odborných agend, ktoré sú pre malé samosprávy personálne aj finančne čoraz náročnejšie. „Na jednom mieste by sa sústredili kompetencie, ktoré dnes jednotlivé obce vykonávajú samostatne. Pomohlo by to najmä menším samosprávam zabezpečiť služby v požadovanej kvalite,“ vysvetlil Habovčík.
Ako príklad uvádza fungujúce spoločné zdieľané centrum v Tornali, do ktorého sa zapojilo 35 samospráv. Spoločne tam zabezpečujú stavebný poriadok, agendu životného prostredia, školskú správu, časť sociálnych služieb, verejné obstarávanie či projektové aktivity pre menšie obce.
„V súčasnosti je vyhlásená výzva aj na možnosť podania sociálneho taxíka do tohto zdieľaného centra, kde by sme poskytovali prepravnú sociálnu službu,“ doplnil.
Zároveň pripomenul, že spoločné centrum nemusí znamenať, že občania budú musieť za každou službou cestovať. Napríklad pracovník stavebného úradu z Tornale pravidelne dochádza aj do Bátky či Rimavskej Seče, aby boli služby dostupnejšie.
Habovčík je presvedčený, že podobný model by mohol fungovať aj vo väčších okresoch. Podľa neho by mali zdieľané centrá vzniknúť v prirodzených spádových oblastiach tak, aby boli služby čo najbližšie k obyvateľom. „Ak sa budeme baviť o našom okrese, ktorý je takmer sto kilometrov dlhý od Tisovca po Studenú, ideálne by bolo vytvoriť zdieľané centrá na severe, v strede aj na juhu územia. Išlo by však výlučne o výkon kompetencií, ktoré obciam ukladá zákon,“ povedal.


Habovčík zároveň reagoval aj na obavy z možného rušenia malých obcí. Tvrdí, že ZMOS takýto model nepresadzuje. „Určite nepresadzujeme alternatívu zlučovania obcí ani vytváranie strediskových obcí. Našou prioritou sú spoločné zdieľané centrá, audit kompetencií a zmena financovania samospráv,“ povedal.
Podľa jeho slov sa samosprávy dlhodobo snažia presadiť aj nový model financovania, ktorý by nebol založený len na podielových daniach z príjmov fyzických osôb, ale kombinoval by viacero druhov daňových príjmov.
Pripomenul tiež, že legislatíva síce už dnes umožňuje dobrovoľné pričlenenie obce k inej samospráve, ide však o výnimočné situácie, napríklad ak obec dlhodobo nedokáže zvoliť starostu alebo obecné zastupiteľstvo. „Nikto nepripravuje scenár, že sa určí stredisková obec a ostatné sa k nej jednoducho pričlenia. Ani v reforme verejnej správy sa o strate identity obcí nehovorí,“ zdôraznil.
Na záver dodal, že ak by k podobným zmenám niekedy dochádzalo, podľa jeho vedomostí by boli založené na dobrovoľnosti a dohode zainteresovaných samospráv. „Zatiaľ sa nič také nepripravuje. Je to veľmi citlivá téma a medzi starostami na ňu nepanuje zhoda. Preto sa dnes hovorí predovšetkým o spolupráci obcí, nie o ich zlučovaní,“ uzavrel Habovčík.
NENECHAJTE SI UJSŤ