No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Drienčanský kras, územie pestré a príťažlivé nielen svojou faunou a flórou

perex-driencansky-krasObec Drienčany určite netreba predstavovať. Dedinka neďaleko najteplejšej vodnej nádrže na Slovensku, Teplý Vrch, nosí prívlastok aj rozprávková. Možno je to aj tým, že v tejto obci kedysi pôsobil evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Emanuel Dobšinský, ktorého rozprávky pozná snáď každý. Ale možno tým dôvodom nie je len jeho dávne pôsobenie. Rozprávkovú atmosféru istým spôsobom vytvára aj okolité prostredie, Drienčanský kras. Nahliadnite spoločne s nami do tohto územia, o jeho pestrosti a príťažlivosti nám porozprávala Lenka Papáčová, poľnohospodárka z Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

O pestrosti tohto územia hovorí aj jeho rozloha. „Oblasť Drienčanského krasu leží v katastrálnych územiach obcí Drienčany, Budikovany, Hrušovo, Slizké, Hostišovce, Španie Pole v okrese Rimavská Sobota a obcí Rybník a Chvalová v okrese Revúca. Rozloha územia je približne 23 kilometrov štvorcových,“ hovorí Papáčová, podľa ktorej územie patrí do oblasti Slovenského rudohoria, celku Revúcka vrchovina a podcelku Železnícke predhorie. Podľa jej slov sa tu nachádza početné zastúpenie krasových foriem ako na povrchu, tak i v podzemí. Ako priblížila, typickými povrchovými krasovými javmi sú škrapy, krasové jamy, úvaly, jazierka i slepé doliny. V Drienčanskom krase je evidovaných aj 47 jaskýň. Najdlhšou z nich je podľa Papáčovej systém Podbanište – Nad Kadlub s dĺžkou 1570 metrov, formovaný aktívnym vodným tokom. „V súčasnosti je verejnosti voľne prístupná len Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá je jednou zo zastávok náučného chodníka Drienčanský kras,“ poznamenala a doplnila, že povesť o tejto jaskyni spracoval vo svojom diele Valgatha miestny básnik a prozaik Ľudovít Kubáni. Ako avizuje citlivý jaskynný geosystém, je vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.

Pestrosť územia dopĺňajú podľa poľnohospodárky i takzvané „vulkanické čiapky“, tvorené vulkanoklastickým materiálom Pokoradzského súvrstvia. „Z viac-menej zarovnanej plošiny tu vystupujú ako vrchy napríklad Holý vrch severne od Drienčan alebo Kvetský Vrch pri Špaňom Poli, pričom tvoria najvyššie body územia,“ podotkla.

Rovnako aj krajinná štruktúra je pestrá. Na území sa rôznymi faktormi vytvorili podľa jej slov vhodné podmienky pre existenciu rôznorodých ekosystémov skalných stepí, lesostepí, lesov, vodných tokov a vplyvom človeka i lúk a pasienkov. Ako ďalej uviedla, v krase sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy a kyslomilné bukové lesy. „Najčastejšie sa vyskytujú dubovo-hrabové lesy, ktoré na výslnnejších suchších stanovištiach prechádzajú do spoločenstiev teplomilných dubových lesov, prípadne dubovo-cerových lesov,“ priblížila a zároveň spomenula, že v krase majú zastúpenie aj mokraďné biotopy, ktoré sú súčasťou alúvií vodných tokov, krasových vyvieračiek (prameň Kadlub), pramenísk i jazierok (lokalita západne od Drienčan).

Krajinnú štruktúru dopĺňajú skupinky krovín, lesíkov, solitérnych drevín či porasty borievky obyčajnej, ktoré patria medzi európsky významné biotopy. „Dedičstvom po staršej generácii sú ovocné sady, ktoré ukrývajú nejednu lokálnu odrodu,“ ozrejmila. Za zmienku určite stojí aj flóra, podľa Papáčovej výskumom bolo v krase zaznamenaných viac ako tisíc druhov vyšších rastlín. Asi tou najznámejšou je výskyt vzácnej paprade perovník pštrosí, ktorý sa nachádza v chránenom území Alúvium Blhu. Medzi ďalšie druhy rastlín patrí aj hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý i vzácny hadinec červený či horec krížatý, ktorý je zároveň živnou rastlinou pre húsenice motýľa z rodu Maculinea- modráčik. „Zo vzácnych karpatských endemitov tu rastie tiež silenka Silingerova, ako i prilbica moldavská či hrachor sedmohradský, ktorý tu má jediný výskyt v rámci Slovenska,“ spomenula.

Rovnako je na tom aj fauna. Podľa poľnohospodárky najvýznamnejší je jedinečný výskyt endemického jaskynného chrobáka s názvom Duvalius goemoeriensis. „Medzi zaujímavé a cenné patria aj mediteránne druhy netopierov - podkovár južný a lietavec sťahovavý. Bohatá je fauna i s výskytom európsky významných druhov chrobákov, ako fúzač alpský a roháč obyčajný,“ uviedla a dodala, že taktiež tu majú bohaté zastúpenie rôzne druhy vtákov, ako spevavce, ďatlovce, sovy či iné dravce. V starých ovocných drevinách môžeme nájsť aj hniezdny biotop aj pre dudka chochlatého. Ako ďalej avizuje, časť pasienkov medzi obcami Hrušovo a Slizké bola v minulosti vhodným biotopom pre výskyt dnes už chráneného sysľa pasienkového. Menšie mokrade v krase sú podľa jej slov vhodným prostredím pre vývin kunky žltobruchej, žaby ktorá využíva takzvaný „kunčí reflex“ na vystrašenie predátora a to tak, že vystaví svoju výrazne sfarbenú brušnú stranu. Územie predstavuje významný migračný koridor i pre veľké šelmy.

Drienčanský kras je naozaj pestrým prostredím. A hoci sa v ňom vyskytuje množstvo chráneného územia, prechádzaním značená trasa i náučný chodník. „Začiatok trasy sa nachádza v obci Budikovany, pokračuje cez kataster obce Slizké, hrad Drienok, smerom na Španie Pole, ďalej Banskou dolinou až do obce Chvalová,“ opisuje Papáčová, podľa ktorej poznávanie krajiny umožňujú i značené cyklotrasy. V prípade náučného chodníka, ktorý začína na Teplom Vrchu, pokračuje cez Malú oboru, popri vodnej nádrži Teplý Vrch do Drienčan sa prostredníctvom 15 zastávok s náučnými panelmi zoznámite so zaujímavosťami a prírodnými hodnotami tohto územia.

Podľa Papáčovej však netreba zabúdať i na ochranu územia. „Drienčanský kras svojimi prírodnými hodnotami bol zaradený do národného zoznamu medzi územia európskeho významu,“ avizuje poľnohospodárka, podľa ktorej je preto v ňom dôležité zachovať rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov, charakter krajiny ako aj zachovanie rozmanitosti lesných biotopov.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Lenka Papáčová


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross