Ide o 6. náväznú tematiku na predchádzajúce články seriálu so zdravotníckou tematikou so základným rozborom príznakov kašľa a dýchavice pri ochoreniach pľúc na „rimava.sk“ v rubrike „publikácie“. Okrem toho, sme sa touto otázkou okrajove zaoberali aj v článku „60 rokov boja proti tuberkulóze v okrese Rimavská Sobota“ uverejnenom na webe“rimava“. Preto sa teraz zameriame priamo na kliniku samotného ochorenia.
Tuberkulózne ochorenie je infekčné ochorenie. Šíri sa kvapienkovou infekciou. Najčastejšie sú postihnuté pľúca, ale z nich sa môže ochorenie rozšíriť krvnou alebo miazgovou cestou do rôznych orgánov tela. Inkubačná doba (doba utlmenia) do rozvinutia sa choroby, už aj so subjektívnymi pocitmi a prejavmi ochorenia, môže trvať niekoľko mesiacov, ale aj rokov v závislosti od prirodzenej alebo získanej odolnosti, imunity, prípadne od masivity infektu.
Pôvodcom ochorenia je tuberkulózny bacil (mycobacterium tuberculosis), ktorý sa z chorého pacienta dostáva kašlaním do okolia a môže infikovať ľudí, ktorí sú v styku s takýmto chorým jedincom. Nebezpečie infekcie je najmä v dobe, keď ešte ani sám postihnutý človek nevie o tom, že je chorý na tuberkulózu (tbc). V minulosti sa popisovala tzv.primárna a sekundárna tbc pľúc. Primárna tbc sa vyskytovala u jedincov, prakticky to boli takmer výlučne deti, ktorí prvý raz prišli do styku s tbc bacilom a u nich sa pri zvládnutom infekte vytvoril dvojpólový pľúcny obraz s reakciou v pľúcnej tkáni a v príslušnej regionálnej miazgovej uzline tzv. primárny komplex. Za priaznivých okolností sa takýto infekt vyhojil samovoľne zvápenatením. Tento a takýto priaznivý infekt mal však v úvodzovkách povedané aj dobrú stránku a to preto, že organizmus si na základe tohoto prvoinfektu vytvoril protilátky proti tbc bacilu.
V súčasnej dobe sa už takýto typický prirodzený primoinfekt prakticky takmer nevyskytuje a to preto, že u nás sa povinne očkujú novorodenci a deti a očkovaním sa vlastne vytvára mimopľúcny primárny komplex s nepatrnou kožnou reakciou v mieste vpichu a vo väčšine s nebadateľnou reakciou v regionálnej miazgovej uzline na krku alebo v podpaží. Takto získaná rezistencia buď prirodzenou cestou, alebo očkovaním síce nezabráni opätovnému masívnemu infektu tbc bacilom a vzniku ochorenia, ale vo väčšine prípadov zabráni tomu, aby sa bacily rozšírili aj do iných orgánov tela a to preto, že týmto očkovaním sa organizmus naučil už rýchlo a účinne vytvoriť protilátky a tak lokalizovať infekt v prvotnom mieste vzniku, v danom prípade v pľúcach a nedovoliť prenikanie a šírenie infektu do iných orgánov tela a to je ten neoceniteľný význam očkovania. Za takýchto okolností potom vzniká „len“ druhotná, sekundárna, orgánová tbc pľúc. Vďaka tomu poklesol výskyt mimopľúcnej tbc a miliárnej tbc na minimum.
Ochorenie vo väčšine prípadov začína nenápadne. Pacient najčastejšie pripisuje svoje obtiaže prekonanému zdĺhavému priebehu prechladnutia, pokašliavanie pripisuje fajčiarstvu a pod. V minulosti pri závažnom infekte, okrem pokašliavania a občasného vykašliavania hlienu s prímesou krvi, bola typická únava, potenie dlaní, podvečerné zvýšené teploty, nočné potenie, ružová tvár, nechuť k jedlu, chudnutie a pod. V súčasnosti pri menších infektoch sú neraz chorí bez zjavných príznakov, ktoré by si pacient uvedomoval a preto sa často stáva, že ochorenie sa zistí len náhodne napr. pri preventívnej alebo periodickej prehliadke, alebo pri inom ochorení.
Vdýchnutý tbc bacil sa zachytí v koncových cestách dýchacích ciest a ako cudzorodá látka (antigén) podnieti organizmus k obrannej reakcii a k vyplaveniu protilátok a bielych krviniek do miesta infektu. Okolo bacilov sa vytvorí zápal v podobe infiltrátu, podobne ako pri zápale pľúc, ktorý sa na rtg obraze znázorňuje ako zatienenie. Pri malom infekte a dobrom imunitnom stave jedinca teoreticky môže takýto infekt zvládnuť organizmus aj sám so samovoľným vyhojením bez zbytkov. Žiaľ, v opačnom prípade sa zápal zväčšuje a ako pri každom boji aj tu odumierajú aj obranné bunky a postihnutá pľúcna tkáň sa rozpadáva a v jej mieste sa vytvorí dutina (kaverna, rozpadová tbc). V nasledujúcej fáze sa môže zápal šíriť ďalej po celých pľúcach a pohrudnice, alebo výnimočne pri zlyhaní obrannej schopnosti organizmu, bacily preniknú aj do krvného obehu a do ďalších orgánov (miliárna tbc).
Diagnostika je založená jednak na anamnéze, na subjektívnych príznakoch obtiaží, teda na údajoch získaných od pacienta, ako je pokašliavanie ale neraz aj dýchavica, na klinickom a fyzikálnom vyšetrení ale najmä na základe roentgenového vyšetrenia a vyšetrenia bakteriologickom. Najpresvedčivejší dôkaz tuberkulózneho ochorenia je dôkaz tbc bacilov kultiváciou z vykašlávaného spúta. V súčasnosti môže byť liečba pľúcnej tbc veľmi úspešná, ak sa samozrejme zistí včas a pacient sa disciplinovane podrobí predpísanej liečbe. V takomto prípade pľúcny nález sa môže vyliečiť bez preukázateľných zbytkov. V opozdených prípadoch je liečba zdĺhavejšia a obyčajne v mieste pôvodného pľúcneho nálezu zostanú trvalé väzivové nefunkčné zrasty, ktoré vyvolávajú druhotné následky. V dnešnej dobe existuje celá paleta veľmi účinných liekov tzv. antituberkulotík, ktoré poskytujú chorému vysokú nádej na vyliečenie.
Pri každej časti tohto seriálu zdravotníckych tém opakujem, že v článku podané informácie sú určené pre širokú laickú verejnosť a preto s podrobnými individuálnymi problémami sa treba obrátiť na ošetrujúceho lekára, resp. na pľúcneho lekára.
MUDr. Július Bugár
autor je pľúcny lekár
/ Budúci nadväzný článok bude: Nádory pľúc/
.
.
Súvisiace články
Kašeľ a dýchavica pri prieduškovej astme
Chronické zápalové ochorenia dolných dýchacích ciest
Akútne zápalové ochorenia dolných dýchacích ciest
Akútne zápalové ochorenia horných dýchacích ciest: zápal prínosných dutín a priedušnice
Kašeľ a dýchavica 2. časť.
Kašeľ a dýchavica 1. časť