Menu
Dvor mesta, ako bolo kedysi nazývané námestie v Rimavskej Sobote, bolo dejiskom tých najvýznamnejších udalostí v meste. V minulosti preslávené sobotnými trhmi a jarmokmi, ale aj svedkom náboženských nepokojov, veľkého požiaru či návštevou rakúskeho cisára Františka Jozefa v roku 1857. Miesto mestských a stoličných budov, kostolov, finančných inštitúcií, obchodov a hostincov.
To je len zlomok histórie námestia v Rimavskej Sobote. Ale ako vlastne vzniklo, prečo má štvorcový vzhľad a čo niektoré budovy na námestí? Akú majú históriu? Na tieto otázky hľadala redakcia Rimava.sk odpovede.
Hoci Hlavné námestie bolo a aj je centrom mestského života, doteraz nie je jasné kedy presne vzniklo. „Aj keď bol v rokoch 1993 až 1997 vykonaný archeologický výskum nevieme presne povedať kedy vzniklo dnešné námestie. Podľa môjho názoru bolo námestie postavené niekedy v prvej polovici 14. storočia v súvislosti s udelením budínskeho práva mestu,“ povedal pre Rimava.sk Alexander Botoš, archeológ z Gemersko-malohontského múzea.
Rimavskosobotské námestie je zaujímavé aj svojím pravidelným štvoruholníkovým vzhľadom. Podľa Botoša je to znak systematicky budovaných kolonizačných miest vznikajúcich na práve nemeckej kolonizácie.
Porovnajte historický obrázok zo súčasnosťou posúvaním deliacej čiary do strán.Názov, Hlavné námestie, pod akým ho poznáme dnes je používané len od roku 1990. Ako Botoš uviedol, názvy sa prideľovali väčšinou podľa hlavných predstaviteľov štátu, s jednou výnimkou kedy sa námestie pomenovalo po manželke vtedajšieho cisára a dostalo názov Alžbetino námestie. A takto sa časom menili názvy hlavného námestia Rimavskej Soboty:
Námestie je známe aj svojimi historickými budovami, v ktorých sídlila mestská rada či vtedajšia Gemersko-malohontská stolica, štátne podniky, banky, ale aj rôzne predajne.
„Na západnej časti námestia na rohu medzi ulicami Hatvaniho a Tomašovskej sa zachoval najstarší stoličný dom, v ktorom bolo pred rokom 1801 sídlo Malohontského dištriktu,“ hovorí riaditeľka, podľa ktorej bola budova obyvateľmi nazývaná aj ako Kernov dom, v ktorom neskôr sídlila predajňa mäsa rodiny Kubičekovcov z Hrnčiarskej Vsi. Po roku 1950 tu úradoval štátny podnik Zelenina a hoci sa budova nachádzala v pamiatkovej zóne mesta, bola zbúraná. Dnes je na tomto mieste polyfunkčná budova.
„Na západnej strane námestia mala rodina Molnárovcov ešte po druhej svetovej vojne chýrnu cukráreň, známu aj ako Molnárova cukráreň. Historická budova bývalého stoličného domu Malohontského dištriktu však bola pred takmer 40-timi rokmi zbúraná, zachovala sa len na pohľadniciach, ktoré dokazujú ucelený vzhľad námestia,“ uviedla riaditeľka a dodala, že zo stoličnej a zároveň jednej z najstaršej budovy v meste sa Gemersko-malohontskému múzeu podarilo zachrániť do zbierkového fondu múzea iba kamenný erb Hontu a časť železného zábradlia.
Oproti vtedy nazývanému Kernovmu domu na rohu Hlavného námestia a Hatvaniho ulice (predtým pod názvom aj ako Kossuthova, Štefánikova a Čsl. armády) stojí dom, ktorý bol pre obyvateľov známy ako Hekschov roh (Heksch sarok). Bol pomenovaný podľa Bertalana Hekscha, majiteľa domu a predajne potravín a lahôdok. Dnes je na prízemí jeden z mobilných operátorov a na poschodí sídli grafické štúdio.
Podľa Bodorovej chcelo mesto v prvej polovici 19. storočia zabezpečiť svoj rozvoj a vtedajší hostinec Tri ruže tomu nenasvedčoval. „Preto sa radní rozhodli vybudovať novú budovu Reduty (Vigadó), ktorú sa rozhodol vystavať vtedajší gróf a hlavný župan Gemersko-malohontskej stolice Károly Andrássy,“ pokračuje riaditeľka „a vyslali preto do Pešti delegáciu k 25-ročnému architektovi Ferenczovi Miksovi s ponukou výstavby novej Reduty.“ Mladý architekt toto pozvanie nielenže prijal, ale v roku 1839, keď sa oženil s Annou Sztolárovou sa stal aj obyvateľom mesta.
Objekt Reduty projektoval známy architekt Ferencz Miks v rokoch 1839 až 1844. Počas výstavby zmenili účel stavby a budova sa stala tretím sídlom Gemersko-malohontskej stolice. Budova spočiatku stavaná ako hostinec dostala názov Čierny orol, v ktorej bol počas cisárskej návštevy mesta Rimavská Sobota v roku 1857 ubytovaný cisár František Jozef I. „Vo svojom prejave vyzdvihol ozdobnosť a dekoratívnosť budovy s čiernym orlom, ktorý bol umiestnený na jej priečelí,“ doplnila riaditeľka.
Ďalšou z významných budov Hlavného námestia je radnica, ktorá sa nachádza na východnej strane. Poschodovú budovu mesto postavilo do dnešnej podoby v roku 1801 ako hlavné sídlo richtára a mestskej rady. „V jej priestoroch a na celom námestí sa 12. až 17. augusta roku 1867 uskutočnilo XII. zasadnutie spoločnosti uhorských lekárov a prírodovedcov, na ktoré sa zaregistrovalo rekordných 685 účastníkov. Pamätná tabuľa - zo zasadnutia vedcov v Rimavskej Sobote - bola pôvodne osadená na budove radnice, neskôr sa stala súčasťou zbierok múzea a dnes je vystavená v podbrání múzea,“ avizuje Bodorová a zároveň dodáva, že vpravo od Mestskej radnice stojí budova pôvodnej Mestskej sporiteľne, ktorú založili v roku 1857.
„Sporiteľňa pod neskorším názvom Rimavsko-sobotská sporiteľňa a Rimavsko-sobotská banka bola nielen najstaršou finančnou inštitúciou v meste, ale svojím peňažným kapitálom aj najsilnejšia v celej Gemerskej stolici. Jej ročný obrat bol 10 miliónov korún,“ doplnila Bodorová, podľa ktorej tu sporiteľňa sídlila ešte aj po druhej svetovej vojne, neskôr do nej umiestnili Verejnú bezpečnosť. V rokoch 1996 až 2000 budovu zrekonštruovali. Po rekonštrukcii sa stala sídlom Slovenskej poisťovne, ktorá sa neskôr premenovala na poisťovňu Allianz.
Vedľa budovy na Salvovej ulici bol kedysi podľa riaditeľky rímskokatolícky kláštor tzv. Sémanov ústav, ktorý počas dvoch rokov vychovával dospievajúce dievčatá. „Neskôr sa sem z budovy múzea presťahovala Hudobná škola, sídliaca tam dodnes,“ doplnila.
Hlavné námestie je bohaté nielen svojou históriou, ale aj svojimi budovami. Hoci sa na nich prejavil zub času, napriek tomu si zachovali svoj pôvodný stav, ktorý môžeme dodnes obdivovať. Aj v nich sa skrýva bohatá história malého mesta Rimavská Sobota.
Zdroj: Rimava.sk
