Menu
Rimavskosobotský reprezentant Kamil Juhaniak v nedeľu odštartoval preteky vedúce najvyšším bodom Giro d´Italia cez 2.najvyššie položené sedlo v Európe, Passo dello Stelvio. „Keď začujem slovo Stelvio, hneď sa mi vybavia cyklisti s kŕčom nielen v nohách ale aj na tvári, pretože keď cyklista stúpa cez 49 serpentín v talianskych Alpách tak to bez úsmevu naozaj nejde. Svoje som si okúsil už aj ja. Doposiaľ môj najnáročnejší, najvyšší, najkrajší a najrýchlejší výstup na vysokohorské sedlo v živote,“ zhodnotil Kamil.
Jedny z najväčších amatérskych pretekov v Európe vedúce cez tri štáty odštartovali v nedeľu ráno o 6:30 v rakúskej dedinke Nauders. Na štart sa postavilo 3000 cyklistov z 19 krajín sveta. Slovensko malo jediné zastúpenie: Kamila Juhaniaka, ktorý si vybojoval po tvrdých 118 km skvelé 8.miesto v kategórii Muži do 29 rokov a celkové 21.miesto z 1500 cyklistov štartujúcich na Trase B. Slovensko sa spomedzi 19 krajín vďaka Kamilovi umiestnilo na 5.mieste.
„Pár minút pred štartom som ešte musel meniť predné koleso a preteky som odštartoval na celkovej pozícii cez 2 400. Keďže sa štartovalo spolu trasa A aj trasa B, tak som musel štartovať až z druhého bloku a aj to kdesi ďaleko za polovicou,“ priblížil mladý cyklista.
Drei,Zwei,Eins, START. Bolo odštartované! „Cyklisti začali šliapať do pedálov, akurát ja som ešte stále stál, pretože predo mnou bolo ešte tak 2 200 cyklistov. Prešla minúta a nič zásadné sa nedialo, stále 2000 cyklistov stojacich predo mnou. Tak som sa ešte ponaťahoval (inokedy to nestíham), napil a pomaly sa pripravoval. Prešli tri minúty od štartu. Prvý cyklisti už boli na vrchole úvodného stúpania a ja som sa rýchlosťou okolo 2 km/h odrážal z miesta štartu k štartovej bráne. Hurááá konečne som prešiel cez bránu : strata na prvého ´´len´´ 4 min...,“ opísal Kamil úvod pretekov. Ako povedal, pohľad z vtáčej perspektívy musel byť v tej chvíli úchvatný. „Neviem , či si viete predstaviť 3000 členný pelotón brázdiaci alpské cesty,“ dodal s úsmevom.
Hneď po tom, ako rimavskosobotský cyklista prešiel popod štartovú bránu, vedel, že 4 minúty musí dohnať, ale zároveň neodpáliť sa. Veď ho stále čakalo Stelvio na 60. km a potom ešte zvyšných necelých 60 km. „Začiatok stúpania na Stelvio sme mali na 35. km, kde som už mohol byť tak okolo 1 100. miesta. A so stratou minimálne 7 minút na lídra. Neostávalo mi nič iné ako sa poriadne namotivovať a šliapať do pedálov. Úvodných 18 km stúpania som doslova preletel popri cyklistoch. Bola to nádhera. Priemerný tep som mal 180 a moja maximálka činí 189 u.z.m., čiže stále na plný výkon,“ priblížil Kamil.
Ako spomenul, počas celých pretekov Dreiländer Giro ho nepredbehol ani jeden cyklista, stále stúpal na popredné pozície. Vrcholom Stelvia prešiel okolo 30-teho miesta celkovo z Trasy B. „Následný 20 kilometrový zjazd som si vážne užil a maximálka často stúpala blízko 80 km/h.“
Po zjazde sa vo švajčiarskej dedinke Mustair pretekári rozdelili na trasu A a B a tak mal Kamil pred sebou už len svojich konkurentov. Prezradil, že bol v skupinke spolu s dvomi Švajčiarmi a jedným Nemcom. „Pred nami ďaleko nikto. No vedel som, že prví nie sme. Tak som na nič nečakal a chopil sa čela. Kolegovia našťastie spolupracovali. Na 90. km ma dobehla kríza. Nemec zo skupinky odskočil a ostal som už len ja a Švajčiar. Záverečných 35 km sme mali po talianskych cyklochodníkoch so zvlneným profilom. Začal som už strácať aj na Švajčiara. Do cieľa ostávalo 29 km. A už som videl, že to len ťažko utiahnem.“
No to, čo predviedol potom, hodnotí ako úžasné. „Bolo to, ako keď prepnete ovládačom. Proste som si nepripúšťal bolesť a myslel som len na úspech a na to, že takúto šancu nesmiem zahodiť. Za pár metrov som Švajčiara dotiahol, v následnom stúpaní som mu ušiel a išiel naháňať cyklistov predo mnou. V stúpaní a následnom zjazde som ušiel ďalším konkurentom na niekoľko stoviek metrov, tempo okolo 50 km/h som stále udržiaval a naďalej predbiehal a predbiehal ďalších cyklistov. Bolo mi to až smiešne, kde sa vo mne tá energia berie a to, akým spôsobom som ich dohnal a okolo nich preletel, mi dávalo ešte viac energie a elánu. Po 15 kilometrovom úniku som predbehol najmenej deväť cyklistov. Štyri kilometre pred cieľom som v diaľke videl ešte jedného cyklistu. Áno aj ten bude môj – hovoril som si nahlas. 2,5 km pred cieľom som okolo neho len prefrčal a on stihol akurát tak skríknuť Heej! Heej ! A už ma nebolo :),“ opísal Kamil dramatický záver pretekov. Do cieľa prišiel na 8. priečke. „S ktorou som bol veľmi spokojný,“ podotkol.
A čo si okrem krásneho umiestnenia ešte z pretekov odniesol?
„Je jedno, aké silné alebo slabé máte nohy alebo ako slabý vyzeráte byť, hlavné je, ako silný sa cítite byť vo svojej mysli. Keď si poviem , že niečo dokážem alebo nedokážem, vždy budem mať pravdu,“ povedal mladý cyklista.
