Menu
O bohatej histórii Rimavskej Soboty niet pochýb. Dôkazom je aj množstvo kníh, ktoré sa venujú nielen histórii mesta či budov, ale aj bežnému životu obyvateľov, cirkvi či remeslám na jeho území. Rimavská Sobota vo svojej knižnej podobe tak môže vo vašej domácej knižnici tvoriť značnú zbierku. Viete koľko tlačených kníh sa metropolou Gemer-Malohontu zaoberá? Redakcia Rimava.sk sa s touto otázkou obrátila na knihovníčku Gemersko-malohontského múzea Ivetu Krnáčovú.
Podľa jej slov sa prvé súhrnné historicko-geografické vedomosti o Rimavskej Sobote, ale aj celkovo o stolici Gemer a o Malohonte nachádzajú v známych Notíciách Mateja Bela. Polyhistor Matej Bel, v spolupráci s mnohými významnými osobnosťami súvekého Uhorska, spracoval v 18. storočí v latinskom jazyku prvé monografie stolíc Uhorska, medzi nimi aj stolice Gemer a stolice Veľký Hont . Malohont s Rimavskou Sobotou bol v tej dobe súčasťou Veľkého Hontu. „Dielo nesie súhrnný názov Notitia hungariae novae historico-geographica, v preklade Historicko-geografické poznatky o súdobom Uhorsku“ priblížila Krnáčová.
Od Mateja Bela začiatkom 19. storočia, keď vznikla župa a jej centrom sa stala Rimavská Sobota, čerpal historik, geograf či učiteľ, rodák z Klenovca Ladislav Bartholomeides, ktorý knižne skoncipoval župu Gemer pod latinským názvom Gőmőriensis Notitia Historico-Geographico-Statistica, v preklade Vedomosti o župe Gemer. Ako knihovníčka doplnila, Bartholomeides vo svojom diele spomína i obce v rámci Malohontu. „No nebola to samostatná knižka o Rimavskej Sobote,“ poznamenala Krnáčová. Tú napísal až Samuel Kollár v roku 1822 pod latinským názvom Oppidi Rima-szombath. „Samozrejme čerpal z Bartholomeidesa i z Bela. Všetko to bolo napísané v latinčine. V tej dobe to bola medzinárodná reč vzdelancov,“ podotkla a dodala, že Kollár vo svojej knihe písal o živote obyvateľov, o cirkvi, remeselníkoch či zložení obyvateľstva.
Po knihách v latinčine koncom 19. storočia (rok 1894) prišla na rad maďarčina. Potrebu napísať knihu v tomto jazyku pociťoval Imre Findura. Podľa Krnáčovej dôvod písania v tomto jazyku pramenil zo zloženia vtedajšieho obyvateľstva, ktoré tvorili prevažne Maďari. Pri písaní čerpal jednak už z napísaných diel, no doplnil ju aj o vlastné poznatky. Jeho kniha vyšla pod názvom Rimaszombat története – Dejiny Rimavskej Soboty. Do takpovediac novodobej knižnej tvorby možno zaradiť knihu o Rimavskej Sobote od publicistu Júliusa Bolfíka. Jeho kniha vyšla v časoch socializmu.
Ďalšie knihy, ktoré približujú nielen život obyvateľov mesta, ale aj históriu budov vyšli podľa knihovníčky po Nežnej revolúcii. Medzi nich možno zaradiť autorov ako Miklósa Rábelyho – Egy Rimaszombati polgár emlékezései, Júliusa Albertyho – Gemer-Malohont a Rimavská Sobota 1848-1918, riaditeľku Gemersko-malohontského múzea Oľgu Bodorovú – Rimavská Sobota na starých pohľadniciach, Istvána B. Kovácsa - Várostörténeti barangolások I–II., Évu Karényi - Az akáclombos város, či najnovšie Katarínu Borošovú – Sobotské osudy. Článok o tejto autorke ako aj o tom, ako vznikla jej kniha si môžete pozrieť tu.
Kníh o Rimavskej Sobote je naozaj veľa. Ak ste niektorú z nich nečítali a okrem slovenčiny vám nerobí problém maďarčina či latinčina, mali by ste navštíviť knižnicu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde si tieto ako aj tisíce iných kníh môžete bezplatne preštudovať. Ozaj, čo myslíte koľko kníh má vo svojom fonde knižnica v múzeu? 😉
Zdroj: Rimava.sk FOTO: Júlia Ferleťáková
