Tradíciu vytrvalostného cyklomaratónu Poltár – Dukla – Poltár prišli v jeho ďalšej „ére“ podporiť aj noví účastníci. Výnimkou neboli ani navrátilci po niekoľkých rokoch, ktorí prijali výzvu opäť preveriť svoje fyzické aj psychické sily. Postaralo sa o to približne 650 kilometrov s viac ako šesťtisíc metrovým prevýšením v priebehu troch dní. Záveru stretnutia účastníci venovali tichú spomienku zakladateľom cyklomaratónu, bratom Marcíkovcom z Rovnian neďaleko Poltára. Milan Marcík patril do poslednej chvíle aj k organizátorom a zomrel pár týždňov po minuloročnej akcii. Jeho štafetu prebrali cyklisti z okresu Rimavská Sobota, s myšlienkou prišiel Pavol Hedvigy z CK Rimavská Sobota.
Trasu organizátori zvolili trochu inú ako bolo bežne zaužívané, podľa Pavla Hedvigyho zvolili menej frekventované cesty čo bolo trochu osviežením. Do budúcich rokov však trasa ostáva otvorená.
Najväčšia skupina cyklistov vyštartovala v piatok, 11. augusta z Poltára, postupne sa pridala ďalšia partia v Rimavskej Sobote. Prišli aj cyklisti z Banskej Bystrice či Trenčína. Pár jazdcov kvôli ďalším povinnostiam išli partiu odprevadiť aspoň na prvé desiatky kilometrov. Trasu organizátori zvolili trochu inú ako bolo bežne zaužívané, podľa Pavla Hedvigyho zvolili menej frekventované cesty čo bolo trochu osviežením. Išlo sa v balíku, ktorý si hlavný organizátor Hedvigy poctivo strážil. Aby boli cyklisti menej zraniteľní pred vodičmi, chrbát im častokrát kryli manželia Gáborovci na doprovodnom vozidle. Podľa Jána Gábora, ktorý Duklu absolvoval pravidelne od prvého ročníka, sa rozhodol cyklistov podporovať a miestami aj podať pomocnú ruku. Ako pre Rimava.sk uviedol, myšlienka vznikla v partii z Poltára, keď sa ako športovci chceli dostať na olympiádu do Moskvy (1980) na bicykloch, maratón na Duklu tak brali ako tréning. „Táto akcia vznikla jednak preto, aby sme sa otestovali koľko to telo vydrží pri určitej trénovanosti, a aby sme si spravili aj propagáciu, keďže akcie vtedy museli byť nejakým spôsobom politicky podložené,“ povedal Gábor, podľa ktorého im v tom zo začiatku pomáhali sklárne v Poltári a neskôr aj mesto. „Teraz je to už číre nadšenie ľudí,“ dodal Gábor.
Po prvom dni, kedy vzdialenosť presiahla 200 kilometrov sa z Haligoviec na ešte náročnejšiu trasu priamo na Duklu vybrala takmer polovica cyklistov. Podporu im tentoraz na 260 kilometroch na aute robila Ľubica Gombalová, ktorá ako jediná žena v pelotóne prešla zvyšok trasy spoločne s cyklistami (osobitný rozhovor vám prinesieme neskôr, pozn, red.). Zvyšok cyklistov mal voľný program, ktorý využili na bicyklovanie po okolí. Viacerí sa v rámci relaxu vybrali aj na rafting po Dunajci. Záverečný deň sa mnohým domov nechcelo, najmä keď ešte nadránom pršalo a teplota sa pohybovala okolo desiatich stupňoch. Zmierení s osudom sa však vybrali na cestu, kde ich v Poltári čakal obed a návšteva pri hrobe bratov Marcíkovcov.
Po prvom dni, kedy vzdialenosť presiahla 200 kilometrov sa z Haligoviec na ešte náročnejšiu trasu priamo na Duklu vybrala takmer polovica cyklistov.
Podľa organizátora Pavla Hedvigyho, ktorý sa akcie zúčastnil niekoľkokrát, bol tento 41. ročník výnimočný pre neho aj kvôli tomu, že ho zorganizoval po prvýkrát. V porovnaní s minulým rokom bolo viacero nováčikov na tomto maratóne, až päť. „Dvaja z nich, Ján Juhaniak a Štefan Penzeš z CK Rimavská Sobota došli až na Duklu,“ povedal Hedvigy, podľa ktorého však poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili. Vekový priemer cyklistov ostal podľa Hedvigyho na úrovni minulého roku, a to takmer 45 rokov, vekový priemer znížilo aj pár členov z CK Rimava, ktorí sa na akciu nahlásili pár dní pred odchodom. „Ďakujem všetkým účastníkom, bez ktorých by to nešlo,“ dodal na záver Hedvigy.
„Bola to sranda vyžmýkať zo seba ešte zbytky síl na priateľské súboje v kopčekoch," povedal Štefan Penzeš, ktorý sa vytrvalostného maratónu na Duklu zúčastnil prvýkrát.
S pocitmi z cyklomaratónu sa podelil aj nováčik Štefan Penzeš. Ako spomenul, išlo sa mu dobre a jeho cieľom bolo vyskúšať sám seba, čo zvládne a v neposlednom rade zažiť skvelú akciu so skvelými ľuďmi. „Prvý deň som sa chcel šetriť, aby som mohol zvládnuť druhý náročnejší deň. Tam to bolo hlavne o nastavení mysle, ale s takou skvelou partiou sa to nedalo neužiť si to. Nohy nakoniec šli samé,“ povedal pre Rimava.sk Štefan. Z konca trasy si spolu s ostatnými cyklistami užil ešte záverečné kilometre pred Poltárom. „Bola to sranda vyžmýkať zo seba ešte zbytky síl na priateľské súboje v kopčekoch. Už v posledný deň som vedel že o rok idem zase, za čo patrí vďaka aj Paľovi Hedvigymu, ktorý nás zásoboval dobrou náladou každý deň,“ uzavrel 39-ročný Penzeš.
„Treba to zažiť, aby človek pochopil,“ uzavrel Peter Dóbi z R. Soboty, ktorý je ostrieľaným účastníkom viacerých maratónov na Slovensku aj v zahraničí.
Za 40-ročnú históriu sa na maratóne Poltár – Dukla – Poltár, ktorý dostal teraz aj prívlastok Memoriál bratov Marcíkovcov, vystriedali stovky cyklisov z celého regiónu ako aj niektorých kútov Slovenska. Medzi prvých z Rimavskej Soboty, ktorí sa do akcie zapojili, patria teraz už šesťdesiatnici Ján Vigoda a Peter Dóbi. Ten sa akcie zúčastnil mnohokrát, posledne aj uplynulý víkend. „Už to ani nepočítam,“ povedal s úsmevom Peter, podľa ktorého za tri dni zažili aj námahu, aj zábavu a aj kúpanie. „Bolo to na bicykli dobré, aj keď som tentokrát priamo na Dukle nebol,“ pochvaľoval si teraz už skôr cykloturista Dóbi, ktorý je ostrieľaným účastníkom viacerých maratónov na Slovensku aj v zahraničí, z ktorých si priniesol okrem mnohých zážitkov aj pár cenných medailí. „Treba to zažiť, aby človek pochopil,“ uzavrel najstarší cyklista akcie.
Zdroj: Rimava.sk
