No active "ca-sidebar-197687" sidebar

V parku dejateľov pribúdajú busty aj po desiatich rokoch

7. októbra 2016 | Správy z regiónu | alej dejateľov| Historické osobnosti Gemera-Malohontu| Rimavská Sobota

busty-rs Na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote pribúdajú busty významných národovcov z regiónu aj po desiatich rokoch. V rámci projektu historické osobnosti Gemera-Malohontu ich je na námestí viac ako desať, ďalších troch dejateľov odhalili včera popoludní. Slávnostnému aktu tentokrát predchádzali aj služby Božie v Evanjelickom kostole a pochod sprievodu mestom. Podľa slov autora myšlienky projektu Petra Dragijského ako prvého vo štvrtok odhalili Pavla Jozefiho, duchovného vodcu a otca Gemersko-Malohontských štúrovcov. „Je obklopený svojimi jedenástimi Gemersko-Malohontskými učeníkmi, ktorí pestovali ducha Slovenskej pospolitosti a snovali plány pre národnú prácu,“ priblížil v príhovore Dragijský a dodal, že ďalšími jeho tisovskými kaplánmi je Jonatán Dobroslav Čipka a August Horislav Škultéty, ktorí patrili aj k zanieteným zberateľom ľudovej slovesnosti.

Podľa Petra Dragijského projekt historické osobnosti Gemera-Malohontu slúži aj ako doplnok k regionálnej výchove, ako aj na zvýšenie príťažlivosti mesta pre turistov.

„Ich slovenské povesti, ktoré dnes nazývame rozprávkami vyšli napokon v dielach Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý bol v tomto smere najvytrvalejší. Avšak najmä účasť Škultétyho je prinajmenšom rovnocenná,“ uviedol Dragijský a podotkol, že žiaľ v reedíciách slovenských povestí sa jeho meno ako autora vytratilo. „Pretože je to náš najvýznamnejší rodák, pomenovali sme začiatkom 90-tych rokov aj miestne gymnázium, knižnicu, aj námestie,“ priblížila v príhovore Mária Hroncová, zástupkyňa Spoločnosti Augusta Horislava Škultétyho vo Veľkom Krtíši, odkiaľ Škultéty pochádzal. Podľa jej slov si každý rok v rámci Dní Augusta Horislava Škultétyho pripomínajú nielen osobnosť tohto ich rodáka, ale aj osobnosti, ktoré sa podieľali na rozvoji Slovenského národa, na udržiavaní slovenčiny. „Veľké poďakovanie patrí miestnemu odboru Matice slovenskej, že panteon slávnych dejateľov v Rimavskej Sobote vybudovali a naďalej budujú a že sa medzi nimi ocitol aj náš slávny rodák,“ povedala Hroncová. Na odhalení búst vyzdvihol iniciatívu aj predseda Matice slovenskej Marian Tkáč, podľa ktorého sa v R. Sobote nielenže nehanbia za veľkých ľudí národa, ale ich aj vedia pomenovať a vzdať im úctu. Ako spomenul, keby iné národy mali také dejiny udalostí, boli by zapísané zlatými listinami v každom meste. „Chvála bohu, že aspoň v Rimavskej Sobote sa vzmáha takýto typ vlastenectva, ktorý nikomu neubližuje a všetkým pomáha,“ povedal Tkáč.
„Úcta a láska k národu, materinskej reči, jej národnej minulosti vedú predstaviteľov Miestneho odboru Matice slovenskej k tomu, aby kultúrne dedičstvo bolo zachované aj pre ďalšie generácie ako aj k zvyšovaniu národného povedomia,“ povedal v príhovore primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, podľa ktorého všetci traja dejatelia patrili medzi popredných národovcov a obrancov práv Slovákov a boli spätí s evanjelickou cirkvou v našom okrese a to napríklad v Tisovci, Ratkovej ale aj v Kraskove. Odhalenia búst sa zúčastnil aj Rastislav Schlosár, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a zástupca riaditeľa Úradu BBSK či riaditeľka Prvého literárneho gymnázia v Revúcej Ľuboslava Lacjaková.

Na námestí už bolo v roku 2006 osadené súsošie dejateľov Miloslava Bakulínyho a Jána Francisciho. „Takto sme začali splácať dlhy našej minulosti. Čo je našou povinnosťou, je našou cťou,“ zaspomínal na začiatok projektu Peter Dragijský, podľa ktorého projekt slúži aj ako doplnok k regionálnej výchove ako aj na zvýšenie príťažlivosti mesta pre turistov. V rámci projektu miestneho výboru Matice slovenskej boli o rok neskôr zhotovené busty ďalších piatich národovcov: Petra Kellnera Hostinského, Ľudovíta Kubániho, Jána Bottu, Terézie Vansovej a Ivana Kraska. Na Námestí Š. M. Daxnera odhalili v roku 2012 v rámci štvrtej etapy busty ďalších dvoch národovcov a rodákov, Ladislava Bartolomeidesa a Juraja Palkoviča. Minulý rok Bohuslava Nosáka – Nezabudova a Daniela Gabriela Licharda. Na námestí je aj socha Pavla Emanuela Dobšinského.