Menu
Počas archeologického výskumu na mieste bývalej tržnice v Rimavskej Sobote boli odkryté zvyšky základov obytných domov z 18. a 19. storočia, keramické nálezy z prelomu 16. a 17. storočia, torzo latkových dverí z rovnakého obdobia ako aj objekty pilinskej kultúry. Rimava.sk informoval Alexander Botoš, archeológ Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré záchranný archeologický výskum vykonáva.
Ako Botoš uviedol, výskum je vykonávaný sondážnou metódou a prebieha od začiatku septembra. "Odkryté boli predovšetkým zadné trakty obytných domov z obdobia 18. a 19. storočia, niektoré je možné zaradiť aj do začiatku 20. storočia. Tieto objekty boli hromadne asanované pred výstavbou mestskej tržnice koncom 60. – tych, začiatkom 70. – tych rokov 20. storočia," informoval archeológ.
Podľa jeho slov boli pod úrovňou týchto objektov odkryté staršie objekty v podobe novovekých odpadových jám. Najbohatšia odpadová jama bola odkrytá v blízkosti bývalého, pravdepodobne viacpodlažného objektu.
"Pri vyberaní výplne objektu boli odkryté keramické nálezy – takmer kompletne zachovaná misa, ako aj torzá hrncov a džbánov z prelomu 16. – 17. storočia. Odkryté keramické nálezy boli vyrobené z hliny s obsahom kaolinitických zložiek (tzv. íly poltárskej formácie), ktorá sa vyznačuje vysokou ohňovzdornosťou. V odpadovej jame bola objavená tak stolová keramika (misa), ako aj kuchynská keramika, teda rôzne druhy hrncov," uviedol Botoš. Ako doplnil, takmer všetky získané nádoby boli zdobené červenohnedým maľovaním pozostávajúcim z rôznych druhov obežných čiar a vlnoviek. Zdobenie keramiky červenohnedým maľovaním, zhotovenej zo svetlej hliny sa začalo uplatňovať na území Gemera – Malohontu už v druhej polovici 13. storočia, pričom prežilo až do druhej polovice 20. storočia. Takáto výzdoba a keramika bola typická pre región Gemera – Malohontu a odtiaľto sa potom exportovala do celého vtedajšieho Uhorska.
"Medzi najzaujímavejší nález zo spomínaného objektu patrí nález torza latkových dverí o rozmeroch 66 x 80 cm, zhotovené boli zo štyroch latiek. Dvere na základe keramického materiálu pochádzajú tiež z obdobia 16. – 17. storočia," priblížil archeológ Gemersko-malohontského múzea.
Na predmetnej lokalite boli podľa neho odkryté aj objekty – odpadové jamy z mladšej doby bronzovej – pilinskej kultúry (1500 – 1100 pred Kr.). Vo výplniach jednotlivých objektov boli objavené predovšetkým fragmentárne keramické nálezy, ale aj nálezy dvoch kamenných podložiek na drvenie obilia, ako aj časti bronzovej ihlice s pečatidlovou hlavicou.
"Územie historického centra Rimavskej Soboty nebolo osídlené len v stredoveku, ale aj v mladšej dobe bronzovej, pričom na tomto území bolo situované rozsiahle sídlisko (osada) ľudu pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktoré je známa predovšetkým žiarovým pochovávaním svojich mŕtvych, ako aj výbornou znalosťou technológie výroby bronzových výrobkov," uzavrel Botoš.
Na mieste bývalej tržnice má byť postavený moderný polyfunkčný objekt.
Zdroj text a foto: Alexander Botoš, Gemersko - malohontské múzeum Rimavská Sobota
