Marcovým predmetom mesiaca v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote bude ojedinelá amfora z pohrebiska pilinskej kultúry, ktoré bolo objavené v Tornali. Ako Rimava.sk informoval archeológ múzea Alexander Botoš, v rokoch 1966 – 1968 bolo preskúmané jedno z najväčších pohrebísk pilinskej kultúry, ktoré sa rozprestieralo v areáli bývalých textilných závodov, v mestečku Tornaľa. Na tomto mieste bolo odkrytých 226 žiarových hrobov. Odhaduje sa, že pôvodná rozloha pohrebiska bola 5 a-6 ha, pričom na základe hustoty hrobov je možné predpokladať, že pôvodne bolo na pohrebisku uložených okolo 10 000 hrobov.
Prehrávanie audia nie je momentálne k dispozícii.
Práve v jednom z preskúmaných hrobov bola objavená ojedinelá amfora. Opatrená je dvomi uchami a zdobená rytým a plastickým ornamentom, ktorý možno interpretovať ako pokus o vytvorenie antropomorfnej výzdoby. Takáto výzdoba je na amforách pilinskej kultúry nezvyčajná a jedinečná. Amfora slúžila v hrobe ako popolnica, teda nádoba pre uloženie kremačných zvyškov.
„Môžeme sa len domnievať, čo výzdoba amfory znázorňuje. Jednou z možností je, že antropomorfná výzdoba znázorňuje nebožtíka, ktorého popol bol uložený v urne. Ako to bolo v skutočnosti, sa už pravdepodobne nedozvieme,“ uviedol Botoš.
Ako ďalej priblížil, amfora bola súčasťou materiálneho sveta ľudu pilinskej kultúry, ktorý žil na území Gemera – Malohontu, v období mladšej doby bronzovej (1500 – 1100 rokov pred Kr.). Samotná amfora pochádza z obdobia 1400 – 1300 rokov pred Kr. Pohrebný rítus pilinskej kultúry bol výlučne žiarový. Samotný obrad spopolnenia pozostával zo stavby pohrebnej hranice, z uloženia nebožtíka na hranicu, samotného spopolnenia a následného pozbierania a uloženia prepálených kostí a žiarom deformovaných šperkov a ozdôb, ktoré mal mŕtvy počas obradu na sebe, do urny.
Zdroj: Rimava.sk, GMM Rim. Sobota
