Jediný zachovaný tanečný poradovník zo svojej zbierky predstaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ako augustový predmet mesiaca. Ako pre Rimava.sk uviedla historička Eva Ádámová, meno darujúceho a dátum získania predmetu do múzea sú dodnes tajomstvom. „Vieme však, že tento tanečný poradovník bol určený pre fašiangový ples, ktorý sa konal 24. januára 1855 v Brezne,“ podotkla historička.
Podľa jej slov sa na uhorských plesoch tanečný poradovník objavil prvý krát v roku 1840. Drobná knižočka, do ktorej boli zapisované mená tanečných partnerov, sa nosila počas plesu zavesená na opasku alebo na gombíkovej dierke a pre každý prípad disponovala aj malou ceruzkou.
„Organizátori plesov sa počas plesovej sezóny starali o vkusné pozvánky, jedálne lístky, ale aj o vyhotovenia tanečných rádov pre dámy, ktoré zvyčajne objednávali v miestnych kníhkupectvách a ponechávali ich na fantázii tlačiara alebo viazača,“ priblížila Ádámová. Ako spomenula, na plese mladých obchodníkov v roku 1897 v Rimavskej Sobote organizátori rozdali medzi dámami takmer 250 tanečných poradovníkov. „Vďaka nim dnes vieme rekonštruovať módne tance našich predkov,“ uviedla. V 60.-70.tych rokoch 19. storočia podľa slov Ádámovej dominovali v meštianskom prostredí spoločenské tance, ako napríklad venčekový tanec coutillion, dvorná štvorylka, salon menuete, husárske tance, rôzne varianty palotášov a Kállaiho dvojka. Na prelome 19. a 20. storočia sa okrem tradičných uhorských tancov, ako čardáš a uhorský kruhový tanec, tešili mimoriadnej obľube párové tance preberané zo susedných národných kultúr – polka, valčík, mazurka, francúzska štvorylka, pas de quatre, pas de patineurs. Zo západu sa objavili v prvých rokoch 20. storočia nové druhy tancov, ktoré sa postupne dostali aj do miestnych tanečných radov, ako post Washington, one step alebo boston, vyvolávajúci hotovú „bostonskú horúčku“ na plesoch, a od roku 1913 obľúbený tanec aj dnešnej doby, argentínske tango.
Poradovník, ktoré múzeum predstaví na budúci mesiac, má podobu bielej hodvábnej stuhy, na koncoch so strieborno-zlatými strapcami. Na jednom konci je stuha zakončená oválnou mosadznou prackou. Obsahuje 21 tancov, 10 tancov pred polnočnou prestávkou a 11 tancov po prestávke. Na plese prítomní mladí muži mohli svoje mená dopísať vedľa vybraných tancov. „Kto mohol vtedy tušiť, že o 150 rokov neskôr táto niekedy dôležitá, drobná tanečná rekvizita už svoju funkciu plniť nebude. Občas by nezaškodilo oživiť krásne tradície našich predkov,“ uviedla na záver historička múzea.
Zdroj: Rimava.sk, GMM