RIMAVSKÁ SOBOTA – Dva znepriatelené rody, dvaja milenci a jedna osudová láska. Romantický príbeh s tragickým koncom od Williama Shakespeara v podobe, akú jej dalo Slovenské divadlo tanca, ste mali možnosť vidieť včera v rimavskosobotskom Dome kultúry.
Multimediálne dielo Rómeo + Júlia divákom predostrelo známy príbeh v netradičnom stvárnení. Predstavenie o láske veronských milencov Rómea a Júlie, ktorých zahubila nenávisť ich rodín, je jedným z najúspešnejších diel Slovenského divadla tanca.
Článok pokračuje pod reklamou
Už v úvodných minútach a pri pohľade na scénu divák vie, že ho čakajú strhujúce scény, v ktorých bude dominovať dych berúci tanec, kontrastná hra so svetlami a tieňmi, ale aj dynamická hudba a spev. Navyše, výraznými prvkami, ktoré tanečné predstavenie prepojili s filmom, boli tri veľké premietacie plátna. Počas celého deja sa na nich objavujú mnohé známe tváre, ako napríklad Richard Müller, Andy Hryc, Maroš Kramár, Ján Gallovič, Matej Landl i Aneta Parišková, ktorí stvárňujú dôležité postavy z hry Rómeo a Júlia.
Na divadelné dosky sa postavil aj samotný režisér Ján Ďurovčík v úlohe herca. Rola, ktorú stvárnil, je jeho srdcu blízka – zahral si režiséra, seba samého. Preto mohli mať diváci mnohokrát pocit, že sa nachádzajú na divadelnej skúške. Ten znásobili aj momenty, keď herci pretkávali hlavnú dejovú líniu ďalšími výstupmi – prešli z jednej role do druhej a divákom dovolili nazrieť aj „do hereckej šatne“.
Geniálny dramatik William Shakespeare ukončil túto svoju hru slovami Naveky najsmutnejší! Taký je príbeh Rómea a Júlie. V hľadisku sa však počas tohto predstavenia striedalo hneď niekoľko emócií – smútok, radosť a smiech či pocit nespravodlivosti. Postarala sa o to nielen tanečná zložka predstavenia, ale aj niekoľko dialógov či monológov, ktorých podstata je stále aktuálna.
Rómeo + Júlia je moderné tanečné divadlo pre milovníkov hudby, tanca, inovatívnosti, svetelných efektov a netradičných stvárnení tradičných hier, akou tento príbeh nešťastnej lásky je. Napriek tomu, že hra vznikla už pred vyše 400 rokmi, divadelné dosky neopúšťa – a Ján Ďurovčík dokázal, že ešte stále môže mať mnoho podôb.
