Až dvanásť kostolov Gotickej cesty sa zaradilo do európskeho dedičstva vďaka nástenným maľbám. Medzinárodný expertný panel pri Európskej komisii rozhodol o udelení European heritage label (EHL) maľbám v evanjelických kostoloch a. v. v Koceľovciach, Ochtinej, Štítniku, Kameňanoch, Kraskove, Kyjaticiach, Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove, rímskokatolíckych kostoloch v Chyžnom, Rákoši a Šiveticiach a v kostole reformovanej cirkvi v Plešivci.
Združenie Gotická cesta si pre vás pripravilo bohatý program v rámci tradičného minifestivalu Gotická cesta otvorená. Jadro programu sa uskutoční v Rimavskej Bani, kde vás a vaše deti bude v piatok (12. 8.) čakať Kompánia z Turca so stredovekými hrami. V sobotu (13. 8.) pripraví Kompánia z Turca program pre dospelých na motívy lokálnej malohontskej histórie. Podvečer sa môžete tešiť na koncert Kataríny Málikovej, ktorý sa uskutoční v interiéri stredovekého kostola. Na záver vystúpi pri neformálnom posedení kapela Mojše Band so starou židovskou muzikou.
V sobotu vám budú od 10:00 do 17:00 sprístupnené tieto kostoly na Rimavskom okruhu s nasledovným programom:
O podujatiach informuje združenie Gotická cesta na tomto odkaze.
My sme si pre vás na základe tejto udalosti pripravili kvíz. Priradíte fotografie kostolov z Gotickej cesty na Rimavskom okruhu k názvom obcí, kde sa nachádzajú?
Nevadí! Neodpovedali ste na všetky otázky správne. Držíme vám palce v našom ďalšom kvíze.
V centre dediny Rimavské Janovce púta pozornosť románsky kostol, stojaci pár desiatok metrov od mladšieho (pôvodne gotického) kostola reformovanej cirkvi. Románsky kostol zaujme na prvý pohľad svojou nezvyklou fasádou a zvonicou podobnou kostolom zo Stredomoria. Ide o pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho rádu, neskôr poškodený a prestavaný v neorománskom štýle.
Viac si môžete prečítať na tomto odkaze.
V Malých Teriakovciach, bývalej neveľkej malohontskej obci, dnes súčasti Veľkých Teriakoviec sa nachádza zaujímavý pôvodne gotický kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 15. storočia. Nachádza sa na miernej vyvýšenine nad obcou, v areáli cintorína. Kostol bol pôvodne fortifikovaný, obranný múr zo 17. storočia však postupne zanikol. Od obdobia reformácie je kostol evanjelický.
Viac informácií si prečítate na tomto odkaze.
Stredoveký neskororománsky kostol asi z konca 13. storočia v Žípe, malebnej starobylej gemerskej obci, bol postavený na mieste staršieho, snáď neskororománskeho objektu, o čom svedčí jeho archaicky pôsobiace presbytérium s nepravidelným polygonálnym pôdorysom a štrbinové okienko na nezvyčajnom mieste – na východnej stene lode. Prvá písomná zmienka o obci pochádzajúca z roku 1295 a pôvodné patrocínium kostola zasväteného Panne Márii len potvrdzujú jeho starobylosť.
Viac si môžete prečítať na tomto odkaze.
Opevnený ranogotický kostol z prvej polovice 14. storočia bol postavený na mieste staršej stavby. V 15. storočí bol opevnený múrom, do areálu ktorého bola v roku 1657 postavená drevená zrubová zvonica. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou má v lodi maľovaný kazetový strop z roku 1758, presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou.
Viac sa dočítate na tomto odkaze.
Rimavská Baňa získala už v roku 1268 mestské práva od kaločského arcibiskupa Štefana. Nad obcou stojí ranogotický jednoloďový kostol obohnaný renesančným obranným múrom.
Presbytérium kostola s nepravidelným polygonálnym uzáverom je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, v lodi je maľovaný kazetový strop. Pôvodná stavba nemala vežu, dnešná barokovo-klasicistická zvonica bola pristavaná netypicky k severnej stene presbytéria v 18. storočí.
Viac si prečítate na tomto odkaze.
Stavba kostolíka v Kyjaticiach je datovaná na koniec 13. alebo začiatok 14. storočia. Podobne ako okolité obce, aj Kyjatice prijali reformačné myšlienky: už od 20. rokov 17. storočia poznáme mená tu pôsobiacich evanjelických farárov. S krátkou prestávkou v období rekatolizácie je kyjatický kostolík dodnes evanjelický.
Viac sa dočítate na tomto odkaze.
Rimavské Brezovo je podobne ako množstvo iných obcí v regióne spojené s baníckou históriou. Pôvodne ranogotický kostol, týčiaci sa ponad nízku zástavbu rodinných domov, bol pred reformáciou zasvätený Narodeniu Panny Márie. Názov obce sa v prvej písomnej zmienke z roku 1334 spomína ako Brezou a istý čas bola aj župným sídlom Malohontu.
Viac sa dozviete na tomto odkaze.
Zdroj foto a text: združenie Gotická cesta.
NENECHAJTE SI UJSŤ