Na konci 19. storočia nebývalo zvykom, aby na vianočné sviatky bola Rimavská Sobota prikrytá súvislou snehovou perinou. Spravidla šlo len o jemné poprašky. V roku 1887 nič nenasvedčovalo, že sa situácia zmení. Koniec jesenného obdobia sa niesol bez mrazov resp. teplota presahovala len veľmi mierne bod mrazu.
Skúšobná doba — zostávajú 4 dni.
Prehrajte si audio verziu článku
Audio verzia tohto článku ešte nie je k dispozícii.
Dňa 20. 12. sa na svitaní objavili prvé snehové vločky, ktorých intenzita sa začala zvyšovať. Snežilo nepretržite a v Gemersko-malohontskej župe v závislosti od výškových miest napadli dve až tri stopy snehu (1 stopa – cca 0,31 cm). Všetko na vôkol sa belelo a najväčšiu radosť mali deti a mládež, ktorí vyrazili so sánkami na okolité kopce.
Článok pokračuje pod reklamou
Začali meškať vlakové spoje a výpadky mala tiež pošta. Starosti však vrásnili čelá gazdov. Pred výdatným snežením nebola zamrznutá zem a mali obavy, že hlodavce zničia jesennú sejbu a to čo zostane, tak vyjde navnivoč, keď sa začne topiť sneh a zem popraská.
Sneženie pokračovalo aj v ďalších dňoch a na toľko snehu sa nepamätali ani najstarší obyvatelia mesta. Kvôli veľkej vrstve snehu a mrazu sa za potravou bližšie k ľudským obydliam prichádzali dravce. V nebezpečenstve sa ocitali tiež ľudia, ktorí pešo museli von z rôznych dôvodov. Andrej Dvorácsek šiel po ceste pešo do Hrnčiarskej Vsi, keď ho napadla svorka vlkov. Vďaka drevorubačom, ktorí započuli jeho volanie o pomoc, sa mu podarilo uniknúť istej smrti. Pri dedinke Martinová, len roztrhané ženské šaty a kôpka obhryzených ľudských kostí svedčili, že obeťou vlkov sa stala nejaká žena.
V Rimavskej Sobote na Silvestra klesla ortuť v teplomeri a ukazoval -20°C, na Nový rok to bolo -26°C a o deň neskôr -28°C. Snehová pokrývka sa v meste držala na úrovni 51 cm. Dobré spomienky na tvrdú zimu nebude mať chudobný chlapček z Tomašovej. Chodil po brehu Rimavy a prizeral sa práci mäsiarov. Túžil dostať sa k jednému oškvarenému uchu z ošípanej, jeho žalúdok si to priam žiadal. Zabudol na to, že je vonku už dlho a panoval nepríjemný mráz. Zrazu ho niečo poštípalo na jeho vlastnom uchu. Najskôr si myslel, že ho niekto za ucho potiahol a tak sa otočil. Keď zistil, že je sám, tak si rukou siahol na ucho a na jeho zdesenie si ho zrazu držal v ruke, ucho mu odmrzlo. Obeťou mrazov sa stal aj jeden čeľadník, ktorého našli zamrznutého v snehu pred Hajnáčkou a to isté sa stalo inému pred Hnúšťou.
Z práce v meste sa do Nižnej Pokoradze vracala Katarína Vargová. Bola treskúca zima a doma ju čakal vychladnutý dom. V hrsti ju hrial aspoň denný zárobok a tak bude mať čo jesť. Pozrela sa na susedov dom a uvidela dym vychádzajúci z komína. Napadla ju spontánna myšlienka a pohľadala rýchlo starý hrniec. Zašla s ním do susedov a požiadala o uhlíky z pahreby. Vyhoveli jej a tak si domov odnášala plný hrniec žeravých uhlíkov. Doma rýchlo s nimi podkúrila v sporáku, ale musel prejsť určitý čas, pokiaľ sa jej skromný príbytok prehreje. Bola jej zima a tak zvyšné uhlíky prikryla v hrnci nevedno čím a sadla si naň. Zospodu sa k jej telu dralo príjemné teplo. To teplo ju uspávalo a tak na chvíľu privrela oči. Napokon zaspala a ten spánok sa stal večným. Plamienky z hrnca sa dostali k jej šatám a tam už nebolo úniku. Ráno k nej prišiel na návštevu jej zať a našiel už len v strede miestnosti obhorené pozostatky svojej svokry.
Článok pokračuje pod reklamou
Až ťažko uveriteľné šťastie mal istý 60-ročný obyvateľ z obce Číž. Pre svoje zvieratá sa vybral kúpiť seno do Dubovca. Nakladanie sena na sane trvalo dlhšie ako predpokladal a začalo sa stmievať. Do toho sa vmiesila ešte snežná fujavica, no on nedbal a popchol kone zapriahnuté do saní. Ešte riadne ani nevyšiel z Dubovca, keď sa mu cesta stratila pred očami. Chvíľu blúdil a napokon uzrel neďaleko prebleskujúce svetielko. Bol to strážny domček pri železničnej trati a tak pri ňom zastal.
Rozhodol sa, že ďalej nebude v ceste pokračovať a požiada tam o nocľah. Zo saní už nestihol zostúpiť, v tej tme a snehu si nemal ako uvedomiť, že stojí akurát na železnici. Pre pískajúci vietor zase nepočul nákladný vlak, ktorý mu dunel za chrbtom. Lokomotíva mala snežný pluh a pred sebou tlačila sneh. Váha snehu prevrátila naložené sane so senom do priekopy a pluh ich zakryl snehom. Gazda prežil, ale nemal šancu dostať sa spod saní. Sneh a seno ho síce ako tak chránili pred mrazom, ale bol v ťažkej situácii. Až o tri dni na to išli po trati železniční robotníci a spod snehu uvideli vytŕčať kus saní. Pustili sa do jeho odhrabávania a na ich počudovanie vyslobodili tam uviaznuté kone a spod saní aj ich gazdu. Nezvyčajným riadením osudu, sa zvieratám a ani majiteľovi vôbec nič nestalo.
Gömör – Kishont zo dňa 25. 12. 1887
Gömör – Kishont zo dňa 1. 1. 1888
Gömör – Kishon zo dňa 8. 1. 1888
Gömör – Kishont zo dňa 29. 1. 1888
Gömör – Kishont zo dňa 20. 1. 1888
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
