RIMAVSKÁ SOBOTA – Detský domov v Rimavskej Sobote si po nadobudnutí novej legislatívy prešiel zmenami. Jednou z nich bol aj nový názov – Centrum pre deti a rodiny. Zmeny sa dotkli aj kompetencií zariadenia a ich rozšírenia. Erika Gavurová, riaditeľka centra sa spolu so 60 zamestnancami stará o 81 detí všetkých vekových kategórií, až do 26 rokov.
Súčasťou tímu sú vychovávatelia a psychológovia, ktorí sú pre deti zároveň aj rodinou a sú s nimi pri každodenných radostiach, ale aj strastiach. Podľa slov riaditeľky Centra pre deti a rodiny neexistuje zlé dieťa, iba dieťa veľmi zranené. Viac o svojej práci i koníčkoch nám prezradila v rozhovore.
Článok pokračuje pod reklamou
Prvá veľká transformácia detských domovov sa začala približne v roku 2004. Prechádzalo sa z internátneho spôsobu života bez podielu na domácich prácach, bez hlbšieho záujmu o históriu či budúcnosť detí, na rodinný spôsob života. „Pred touto transformáciou neexistovala žiadna pomoc psychológov či odborného tímu, filozofia výchovy bola prostá – dieťaťu obmedziť akýkoľvek kontakt s rodinou, pretože keď z toho nevhodného prostredia odíde a my mu ukážeme ako sa má správať, stane sa z neho lepší, a pre spoločnosť akceptovateľný človek. Toto však vôbec nefungovalo. Teraz sa snažíme aby deti nepretrhli kontakt s rodičmi, aby vedeli, kde sú ich korene, pretože ak svoju rodinu nepoznajú, nemôžu ich pochopiť a tým pádom ani odpustiť," vysvetlila Gavurová.
Druhá transformácia nastala v roku 2019, keď prišlo k zmene názvu a k rozšíreniu možností. Posledné roky nefunguje všetko už len na základe rozhodnutia súdov. „Snažíme sa čo najviac predísť vyňatiu detí z rodín, preto ponúkame napríklad pomoc fyzickým osobám/rodičom s deťmi na istý čas. Na základe dohody vieme do jedného z našich domov umiestniť napríklad rodičov/fyzické osoby s deťmi, kde ich učíme rodičovským zručnostiam a starostlivosti o deti. Na základe spolupráce so sociálnoprávnou ochranou detí a sociálnej kurately, identifikujeme problémy v rodine a snažíme sa pomôcť. Zmenilo sa tiež to, že deti u nás môžu byť na istý čas umiestnené na základe dohody s rodičom, aby sa prešlo dlhým súdnym sporom a rozhodnutiam," vysvetlila.
V súčasnosti má Centrum pre deti a rodiny štyri domy a tri byty v Rimavskej Sobote, jeden v Poltári a jeden v Hrachove, v ktorých deti žijú spolu s vychovávateľmi „bežný“ rodinný život. Spolu sa tu učia, spolu si varia, spolu smútia a tiež sa radujú. „Poskytujeme aj byty pre mladých dospelých nad 18 rokov, kde bývajú na dohodu, kým nedoštudujú strednú alebo vysokú školu, alebo kým začínajú chodiť do práce. Ostávajú tu približne do veku 26 rokov. Po tých rokoch môžeme povedať, že to bol dobrý krok. Kým sa museli osamostatniť úplne, stali sa z nich zrelší ľudia. Máme informácie o tom, že žiadne z našich detí nie je vo väzení, nie je bezdomovec alebo narkoman, čo je pre nás dobrou vizitkou. Na základe toho vieme, že prácu, ktorú robíme, robíme dobre."
Opísať vlastnosti, ktoré má mať vychovávateľ v takomto druhu organizácie, je podľa riaditeľky veľmi náročné. „Každý je dôležitý svojou jedinečnosťou, v prvom rade to musí byť človek, ktorý tým deťom rozumie. Mal by sa stále vzdelávať aby porozumel, čo je za všetkými nevhodnými prejavmi detí a aby vedel ako pomôcť a ako reagovať aj v ťažších situáciách. Musí si vedieť vybudovať vzťah s tým dieťaťom. Veľmi dôležitá je obetavosť. Táto práca si vyžaduje celého človeka a veľa súkromného života. Kontaktujeme sa s rodinami detí, chodíme s nimi ku lekárom a tiež s nimi oslavujeme každý sviatok, sme pri nich vo dne, v noci. Je to nesmierne náročná a zodpovedná robota, ktorá by mala byť morálne aj finančne ohodnotená. Je veľmi náročné nájsť takúto osobu, pretože ani my dospelí, odborníci či pedagógovia, často nemáme vyliečené sami svoje traumy a rany z minulosti a veľmi sa nás dotýkajú škaredé slová od detí. Musíme si však vždy hovoriť, že tieto výkriky zlosti a nenávisti pramenia z ich bezmocnosti," opísala svoje skúsenosti.
Aj práve pri takýchto situáciách im dokáže pomôcť supervízor. Je to nezainteresovaný odborník, ktorý pomáha pri overovaní pracovných postupov a je nápomocný aj pri riešení rôznych problémov. Supervízia je dostupná dnes už takmer v každej pracovnej oblasti. Dokáže posúvať vpred a dáva zamestnancom silu vydržať to v akejkoľvek práci.
Ďalším kritériom pre fungovanie organizácie je dostatočná spolupráca so všetkými školami, ktoré deti navštevujú. Kľúčový je aj pedagóg. „My nie sme vzdelávacia inštitúcia, škola by mala byť našim prvým partnerom, pretože tie deti sú naša spoločná zodpovednosť. Potrebujeme chápajúcich učiteľov, práca s našimi deťmi je iná ako práca s deťmi z fungujúcich rodín, žiadne z nich si tento osud nevybralo samo, preto sa im treba dostatočne venovať aj v škole.“
Popri všetkých aktivitách spojených s prácou sa pred niekoľkými rokmi vrátila aj k svojmu obľúbenému koníčku, ktorým je divadlo. Po prvýkrát na divadelných doskách stála ako 20-ročná, kedy hrala v predstavení Žobráci a s kolegami sa dostali až na Scénickú žatvu do Martina.
Článok pokračuje pod reklamou
Avšak, keď prišla práca a vysoká škola, svojej záľuby sa na pár rokov vzdala. Pred štyrmi rokmi prišiel ale zlom a s kolegyňou sa rozhodli, že divadlu dajú opäť šancu. „Potrebovala som nejakú novú aktivitu, niečo pri čom by som mohla inak premýšľať. Nechcem dosahovať nejakú kariéru, chcem len zmysluplne využiť svoj voľný čas a trénovať si pamäť.“
Mohli ste ju už vidieť napríklad v hrách Nežné príbuzenstvo, Vdovy alebo Tak to napíš, zlatíčko!, v ktorej hrá hlavnú úlohu. „Do divadla Havran som neprišla s veľkými očakávaniami, myslela som si, že občas s niečím pomôžem a keď bude treba, niečo poviem. To, že budem hrať hlavnú rolu mi ani nenapadlo. Bola to výzva, ale keď sa režiséri nebáli obsadiť ma, tak prečo by som sa mala báť ja,“ dodala s úsmevom.
Aj keď sa divadlu venuje iba vo svojom voľnom čase, ktorý nemá na rozdávanie, s kolegyňami sa tešia z úspechov. Na Lojkovom divadelnom festivale, ktorý je organizovaný pod záštitou Gemersko-malohontského osvetového strediska, sa koncom marca umiestnili s hrou Tak to napíš, zlatíčko! v zlatom pásme v kategórii I. Prúdy súčasného divadla. Partii zanietených hercov sa tak podarilo postúpiť do krajského kola.
Zdroj foto: Erika Gavurová
NENECHAJTE SI UJSŤ
